Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Čo sa deje s telom, keď pravidelne chodíme spať neskoro

reklama:
Čo sa deje s telom, keď pravidelne chodíme spať neskoro
Čo sa deje s telom, keď pravidelne chodíme spať neskoro Foto: depositphotos.com

Mnohí ľudia poznajú ten pocit veľmi dobre.

Večer si povedia, že ešte dokončia pár úloh, pozrú si ďalší diel seriálu alebo zostanú dlhšie pri mobile. Zrazu je po polnoci a ráno prichádza nepríjemné prebúdzanie, únava a nekonečné odkladanie budíka.

Nedostatok spánku sa dnes stal bežnou súčasťou života. Tempo modernej spoločnosti, pracovné povinnosti aj neustála dostupnosť technológií spôsobujú, že kvalitný odpočinok často odsúvame na posledné miesto. Dôsledky však nie sú len estetické alebo psychické. Dlhodobé ponocovanie môže ovplyvniť celé fungovanie organizmu.

Podľa údajov z prieskumu Gallupovho inštitútu z roku 2013 spí v USA menej než sedem hodín denne až 42 percent populácie. Odborníci pritom upozorňujú, že pravidelne narušený spánok môže mať výrazný dopad na zdravie.

Aké následky môže mať neskoré zaspávanie?

Telo si začne ukladať viac tuku

Spánok je obdobie, počas ktorého organizmus regeneruje, obnovuje hormonálnu rovnováhu a stabilizuje metabolické procesy. Ak človek odpočíva málo alebo nepravidelne, telo sa postupne dostáva do nerovnováhy.

Jedným z prvých problémov býva priberanie. Ľudia, ktorí spia krátko alebo chodia spať v rôznych časoch, bývajú častejšie unavení, menej aktívni a ich organizmus pracuje inak než pri dostatočnom oddychu.

Výskum realizovaný v roku 2015 na jednej z lekárskych fakúlt Cornellovej univerzity v štáte New York ukázal, že aj malé posunutie času zaspávania môže mať negatívne následky. Vedci sledovali 522 účastníkov počas siedmich dní a zistili, že ľudia s nepravidelným režimom mali výrazne vyšší výskyt obezity a inzulínovej rezistencie.

Riziko pritom stúpalo už pri posunutí spánku približne o pol hodiny. Účastníci, ktorí chodili spať neskôr, mali tieto problémy až o 72 percent častejšie než tí, ktorí dodržiavali stabilný režim.

Podľa odborníkov za tým stojí najmä narušený metabolizmus a hormonálne procesy, ktoré sú úzko prepojené s kvalitou spánku.

Únava ovplyvňuje aj partnerský život

Ak človek dlhodobo funguje nevyspatý, odráža sa to nielen na energii počas dňa, ale aj na vzťahoch a intimite.

Po náročnom dni a nedostatku spánku býva telo vyčerpané a namiesto blízkosti s partnerom často túži iba po oddychu. Chronická únava tak môže postupne oslabiť sexuálnu túžbu aj celkovú spokojnosť vo vzťahu.

Výskumy naznačujú, že medzi kvalitou spánku a sexuálnym životom existuje priame prepojenie. Jedna štúdia ukázala, že už jediná hodina spánku navyše zvýšila pravdepodobnosť intímneho kontaktu nasledujúci deň o 14 percent.

Ženy, ktoré spali dlhšie a kvalitnejšie, zároveň častejšie prežívali intenzívnejšie vzrušenie a jednoduchšie dosahovali orgazmus.

Vedci sa domnievajú, že dôležitú úlohu zohrávajú hormonálne zmeny spôsobené nedostatočným oddychom. Okrem toho sa pri únave častejšie objavujú výkyvy nálad, podráždenosť a psychické vyčerpanie, ktoré môžu partnerský život výrazne ovplyvniť.

Niektoré ženy pritom svoje problémy pripisujú hormonálnym zmenám či menopauze, no významným faktorom môže byť práve nekvalitný spánok.

Srdce a tlak dostávajú zabrať

Spánok je dôležitý aj pre správne fungovanie srdca a cievneho systému. Ak telo nemá dostatok času na regeneráciu, môže sa to prejaviť zvýšeným krvným tlakom počas noci.

Odborníci upozorňujú, že ľudia s nedostatkom spánku mávajú vyšší arteriálny tlak častejšie než tí, ktorí spia pravidelne a dostatočne dlho. Organizmus totiž ani počas noci úplne nevypne a srdce pracuje intenzívnejšie, než by malo.

Dlhodobo zvýšený tlak počas spánku pritom môže signalizovať vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení. Nočný odpočinok by mal byť obdobím regenerácie, no pri nepravidelnom režime telo zostáva v záťaži aj v čase, keď by malo oddychovať.

Ani dlhé ranné dospávanie nestačí

Každý človek potrebuje iné množstvo spánku, no za bežný rozsah odborníci považujú približne päť až deväť hodín denne.

Ľudský organizmus prirodzene reaguje na striedanie svetla a tmy. Preto sa za najvhodnejší čas na zaspávanie považujú približne hodiny medzi desiatou a jedenástou večer.

Počas noci prebiehajú viaceré spánkové cykly. Najdôležitejšie sú najmä prvé fázy hlbokého spánku, počas ktorých telo regeneruje najintenzívnejšie. Neskôr sa striedajú s REM fázou, v ktorej snívame a spánok je plytší.

Ak človek zaspáva až nadránom, prirodzený rytmus organizmu sa narúša. Spánok počas dňa preto nedokáže plnohodnotne nahradiť kvalitný nočný odpočinok, aj keby trval dlhšie.

Nedostatok spánku teda neznamená len únavu alebo kruhy pod očami. Ovplyvňuje metabolizmus, hormonálnu rovnováhu, psychiku aj zdravie srdca. Pravidelný režim a kvalitný nočný odpočinok patria medzi najdôležitejšie veci, ktoré môže človek pre svoje telo urobiť.

reklama:

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčané

Monika Rybárová
Autor Dátum 13. mája 2026

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zena.sita.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.