Ľad alebo teplo? Pri bolesti rozhoduje správny postup viac, než si myslíte
reklama:
Bolestivé kríže po celom dni v práci, natiahnutý sval po tréningu, vyvrtnutý členok či stuhnuté ramená.
Takmer každý sa už dostal do situácie, keď bolo treba rýchlo rozhodnúť, čo postihnutému miestu uľaví viac – studený obklad alebo nahriatie. Hoci veľa ľudí volí riešenie intuitívne, nesprávny postup môže regeneráciu zbytočne spomaliť a nepríjemnosti ešte zhoršiť.
Rozdiel medzi chladením a zahrievaním pritom nie je len v pocite úľavy. Každá z týchto metód pôsobí na telo iným spôsobom a hodí sa na úplne odlišné problémy. Kľúčové je rozpoznať, či ide o čerstvé poranenie alebo dlhodobé svalové napätie.
Chladenie patrí k akútnym problémom
Ak sa bolesť objavila náhle a sprevádza ju opuch, začervenanie alebo pulzovanie, najlepšou voľbou býva chlad. Nízka teplota pomáha tlmiť zápalové procesy a zároveň zmierňuje bolesť tým, že obmedzí prekrvenie poškodenej oblasti.
Studené obklady sú vhodné najmä pri:
- vyvrtnutiach a podvrtnutiach,
- čerstvých športových úrazoch,
- narazeninách a modrinách,
- opuchoch po prudkom pohybe,
- náhle vzniknutej intenzívnej bolesti.
Pri čerstvom poranení je telo prirodzene „rozbúrené“ a chlad pomáha túto reakciu upokojiť. Práve preto býva prvou pomocou po úraze.
Ako používať chlad bezpečne
Ľad by sa nikdy nemal prikladať priamo na pokožku, pretože môže podráždiť alebo poškodiť kožu. Oveľa bezpečnejšie je zabaliť ho do uteráka alebo použiť pripravený chladiaci obklad.
Odporúča sa chladiť približne 15 až 20 minút a následne nechať pokožku oddýchnuť. V prvých hodinách po úraze možno tento postup opakovať viackrát.
Pri vyvrtnutí alebo pomliaždení pomáha aj pokojový režim, jemné stiahnutie elastickým obväzom a vyvýšenie poranenej končatiny. Telo tak dostane priestor na rýchlejšiu regeneráciu.
Teplo uľavuje od stuhnutosti a napätia
Zatiaľ čo chlad je vhodný pri akútnych stavoch, teplo pomáha hlavne pri stuhnutých svaloch a dlhodobom napätí. Podporuje prekrvenie, uvoľňuje svalové vlákna a zlepšuje pocit pohyblivosti.
Najčastejšie sa využíva pri:
- bolestiach krčnej chrbtice,
- napätí v ramenách,
- stuhnutom chrbte,
- svalových kŕčoch,
- únave po dlhom sedení alebo fyzickej záťaži.
Nahriatie býva príjemné najmä večer po náročnom dni alebo pred ľahkým cvičením či strečingom. Svaly sa po teple zvyčajne uvoľnia a pohyb je menej nepríjemný.
Kedy môže teplo uškodiť
Mnohí robia chybu v tom, že teplo používajú aj pri čerstvých zraneniach. To však môže zvýšiť opuch aj intenzitu bolesti. Ak je miesto začervenané, opuchnuté alebo horúce na dotyk, zahrievanie nie je dobrý nápad.
Teplo sa neodporúča ani pri:
- otvorených ranách,
- nových modrinách,
- výraznom zápale,
- čerstvých úrazoch.
Opatrní by mali byť aj ľudia so slabším prekrvením alebo zníženou citlivosťou na teplotu.
Jednoduché pravidlo, ktoré funguje vo väčšine prípadov
Ak je problém nový, bolestivý a opuchnutý, vhodnejší je chlad. Ak ide skôr o stuhnutosť, tlak vo svaloch alebo dlhodobé napätie, väčšiu úľavu zvyčajne prinesie teplo.
Tieto metódy síce dokážu výrazne pomôcť, no nie sú riešením každého problému. Silná bolesť, výrazný opuch, nemožnosť zaťažiť končatinu alebo ťažkosti, ktoré neustupujú ani po niekoľkých dňoch, by mali byť dôvodom na návštevu lekára.
Správna teplota môže urýchliť zotavenie
Používanie chladu a tepla patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako telu uľaviť pri bolesti. Rozhodujúce však je vedieť, kedy siahnuť po ľade a kedy po termofore. Správne zvolený postup môže zmierniť nepríjemné príznaky, podporiť regeneráciu a zabrániť tomu, aby sa menší problém zmenil na dlhodobé komplikácie.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
