Môže hudba podporiť liečbu? Zvuky ovplyvňujú psychiku aj fungovanie organizmu
reklama:
Hudba nie je iba prostriedkom na zábavu či oddych.
Podľa zistení vedcov dokážu niektoré zvukové frekvencie výrazne zasahovať do fungovania ľudského organizmu a ovplyvňovať psychický aj fyzický stav.
Výskumy už dávnejšie poukázali na to, že frekvencie v rozmedzí približne 7 až 12 hertzov môžu u človeka vyvolať pocity úzkosti alebo paniky. S týmto frekvenčným rozsahom sa možno stretnúť aj v niektorých rockových skladbách.
Dôvod spočíva v tom, že mozog pracuje prostredníctvom elektrickej aktivity vytvárajúcej mozgové vlny. Tie sa delia do piatich skupín podľa frekvencie. Rozsah približne 7,5 až 12 hertzov patrí alfa rytmu, ktorý predstavuje prirodzený základný rytmus organizmu a podieľa sa na prechode medzi pokojovým stavom a vzrušením. Rovnaké frekvencie sú zároveň spojené s vestibulárnym aparátom, ktorý organizmus využíva ako systém upozorňujúci na možné nebezpečenstvo. Ak sa tieto frekvencie navzájom ovplyvňujú, výsledkom môže byť nepríjemná reakcia. V miernejších prípadoch sa prejaví bolesťou hlavy, v závažnejších môže dôjsť až k epileptickému záchvatu.
Nie každá hudba pôsobí rovnako
Hudobné diela nemajú na človeka jednotný účinok. Podľa ich charakteru ich možno rozdeliť na relaxačné, aktivizačné a také, ktoré podporujú odhodlanie a pripravenosť konať.
Relaxačná hudba je charakteristická pozitívnym vyznením. Jej záver tvorí akord so zníženou intenzitou aj nižším tónom. Ako príklad tohto typu hudby sa uvádza moderný japonský saxofón.
Úplne opačne pôsobia aktivizačné skladby. Ich dynamika postupne narastá, čím podporujú vzrušenie a aktivitu. Medzi typických predstaviteľov patria Čajkovského Jaro a Ravelovo Bolero.
Samostatnú skupinu tvoria pochody, štátne hymny a bojové piesne, ktoré mali ľudí pripraviť na rozhodné konanie a sprevádzali ich aj pri odchode do vojny.
Hudba ako podpora pri prebúdzaní pacienta
Vhodne zvolená hudba môže podľa opísaného princípu priaznivo ovplyvniť stav človeka aj počas zotavovania.
Príkladom je pacient, ktorý sa po podaní uspávacích liekov nachádza v polovedomí. Aktivizačná hudba môže prostredníctvom svojich rezonančných frekvencií vyvolať emocionálnu odozvu a stimulovať činnosť mozgu. Vďaka tomu sa pacient postupne preberá z účinku neuroleptík, pričom mozgová aktivita zostáva na primeranej úrovni a nedochádza k nežiaducemu rozrušeniu.
Na rovnakom princípe fungujú aj uspávanky. Tie najskôr pôsobia aktivačne a následne organizmus prirodzene upokojujú.
Ak je cieľom zmierniť psychické napätie alebo nestabilitu, vhodnejšou voľbou je relaxačná hudba. Rovnako ako pri liekoch však podľa článku o jej výbere rozhoduje lekár.
Zvukové frekvencie a ich vzťah k jednotlivým orgánom
Pozorovania ukázali aj to, že niektoré hudobné tóny svojou rezonančnou frekvenciou zodpovedajú konkrétnym orgánom ľudského tela. Významnú úlohu pritom zohráva telesná výška človeka. Keďže ľudia môžu merať približne od 1,5 až po 2,15 metra, rovnaký tón nevníma každý úplne rovnako. Rozdiel niekoľkých desiatok centimetrov preto môže ovplyvniť spôsob, akým organizmus na zvuk reaguje.
Ako príklad sa uvádzajú skladby napísané v tóninách D dur a D mol. Tie majú priaznivo pôsobiť na viaceré procesy súvisiace s prieduškami.
Článok zároveň spomína, že pri prvých príznakoch chrípky alebo angíny by bolo možné namiesto bežnej liečby skúsiť vypočuť si Mozartovo Requiem v D mol alebo Beethovenovu Deviatu symfóniu v D dur.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
