Žena
Články
Magazín
Keď psychická záťaž zasiahne trávenie: Prečo sa stres často ozýva práve bolesťou brucha

Keď psychická záťaž zasiahne trávenie: Prečo sa stres často ozýva práve bolesťou brucha

reklama:

Mimomaternicové tehotenstvo: varovné signály, ktoré sa neoplatí prehliadať Foto: depositphotos.com

Mnoho ľudí pozná situáciu, keď sa pred dôležitou skúškou, pracovným pohovorom alebo náročným rozhovorom objavia nepríjemné pocity v bruchu.

Niekto pociťuje tlak, iný kŕče, ďalší zápasí s nevoľnosťou alebo hnačkou. Hoci sa môže zdať, že ide len o náhodu, odborníci dnes čoraz viac upozorňujú na úzke prepojenie medzi psychickým stavom a fungovaním tráviaceho systému.

Práve preto sa v posledných rokoch venuje veľká pozornosť tomu, ako emócie, stres či úzkosť ovplyvňujú naše fyzické zdravie. Jedným z najvýraznejších prejavov bývajú bolesti brucha, ktoré nemusia mať žiadnu organickú príčinu.

Črevá reagujú na to, čo prežíva naša myseľ

Moderná medicína opisuje vzťah medzi mozgom a tráviacim systémom prostredníctvom takzvanej osi črevo – mozog. Ide o nepretržitú komunikáciu medzi centrálnou nervovou sústavou a enterickým nervovým systémom, ktorý riadi činnosť tráviaceho traktu.

Nie náhodou sa o črevách hovorí ako o „druhom mozgu“. Tento nervový systém dokáže veľmi citlivo reagovať na psychické rozpoloženie človeka. Dlhodobý stres, úzkosť alebo potláčané emócie môžu ovplyvniť fungovanie trávenia skôr, ako sa prejavia inými zdravotnými problémami.

Práve tráviaci trakt patrí medzi orgány, ktoré na psychickú záťaž reagujú najvýraznejšie. Výsledkom môžu byť bolesti brucha, nafukovanie, nevoľnosť či hnačka, hoci lekárske vyšetrenia nepreukážu žiadne ochorenie. Lekári často najskôr vylúčia celiakiu, Crohnovu chorobu alebo infekčné ochorenia a až následne zvažujú psychický pôvod problémov.

Kedy môže byť príčinou práve psychika

Ak sa bolesti brucha pravidelne opakujú a napriek vyšetreniam sa nepodarí nájsť fyzickú príčinu, dôvodom môže byť dlhodobé psychické napätie.

Organizmus totiž na stres reaguje rôznymi spôsobmi. U niekoho sa objaví zrýchlený tep, u iného bolesti hlavy a mnohí pociťujú problémy práve v oblasti žalúdka a čriev. Typickým príkladom je hnačka pred skúškou alebo dôležitým stretnutím. Tento stav býva označovaný ako nervózne črevo a predstavuje prirodzenú reakciu organizmu na stresové podnety.

Výraznú úlohu zohráva psychika aj pri syndróme dráždivého čreva (IBS). Ľudia s týmto ochorením sa často stretávajú s bolesťami brucha, nafukovaním, hnačkou alebo zápchou, pričom lekári nedokážu nájsť jednoznačnú biologickú príčinu. Výskumy zároveň ukazujú, že približne 60 % pacientov s IBS trpí aj niektorou formou úzkostnej alebo depresívnej poruchy.

Čo sa deje v organizme počas stresu

Psychická záťaž spúšťa v tele celý rad hormonálnych procesov. Aktivuje sa os hypotalamus – hypofýza – nadobličky, ktorá vedie k zvýšenej tvorbe kortizolu, známeho ako stresový hormón.

Jeho pôsobenie sa neobmedzuje iba na krvný tlak alebo činnosť srdca. Kortizol ovplyvňuje aj tvorbu žalúdočných štiav, pohyblivosť čriev a citlivosť nervových zakončení v tráviacom systéme.

To, čo bolo kedysi považované len za nervozitu, má dnes svoje biologické vysvetlenie. Navyše platí, že čím dlhšie stres pretrváva, tým výraznejšie môžu byť jeho následky. Okrem bolestí brucha sa môžu objaviť poruchy spánku, chronická únava, oslabená imunita alebo zmeny telesnej hmotnosti.

Ako možno zmierniť tráviace ťažkosti spôsobené stresom

Ak je príčinou problémov psychické napätie, samotné lieky často nestačia. Dôležitou súčasťou riešenia býva zmena každodenných návykov a väčšia pozornosť venovaná duševnému zdraviu.

Pomôcť môže pravidelný pohyb, či už ide o prechádzky, plávanie alebo jogu. Rovnako dôležitý je kvalitný spánok, obmedzenie alkoholu a kofeínu či techniky na zvládanie stresu, napríklad mindfulness alebo dychové cvičenia. V mnohých prípadoch prináša úľavu aj psychoterapia alebo spolupráca s psychológom.

Prínosná môže byť aj strava bohatá na vlákninu a probiotiká. Tie podporujú črevnú mikrobiotu, teda prospešné baktérie, ktoré ovplyvňujú nielen trávenie, ale aj psychickú pohodu.

Zaujímavé pritom je, že približne 90 % serotonínu, známeho ako hormón šťastia, vzniká práve v črevách. Aj tento fakt poukazuje na úzke prepojenie medzi psychickým a fyzickým zdravím.

Nie každá bolesť brucha je psychického pôvodu

Aj keď psychika môže zohrávať významnú úlohu, bolesti brucha nemožno automaticky pripisovať stresu.

Ak sú bolesti intenzívne, pretrvávajú dlhší čas alebo ich sprevádza krv v stolici, vracanie či výrazný úbytok hmotnosti, je nevyhnutné vyhľadať lekára. Rovnako je vhodné odborné vyšetrenie aj vtedy, keď problémy neustupujú napriek zmene životného štýlu a práci na psychickej pohode.

Na druhej strane, ak vyšetrenia neodhalia žiadne ochorenie a tráviace ťažkosti sa opakovane objavujú počas stresových období, je pravdepodobné, že organizmus týmto spôsobom reaguje na psychickú záťaž.

Myseľ a telo fungujú spoločne

Ľudský organizmus nemožno rozdeliť na psychiku a telo ako dve oddelené časti. Obe sa navzájom ovplyvňujú a každá zmena v jednej oblasti sa môže prejaviť aj v druhej.

Bolesť brucha spôsobená stresom preto netreba podceňovať ani zľahčovať. Môže byť dôležitým signálom, že organizmus dlhodobo čelí záťaži, s ktorou sa už nedokáže vyrovnávať. Včasná starostlivosť o psychické zdravie môže priniesť úľavu nielen duši, ale aj tráviacemu systému a celkovému zdraviu.