Žena
Články
Magazín
Levanduľa rozvoniava naplno: Správne načasovanie zberu rozhodne o tom, na čo ju využijete

Levanduľa rozvoniava naplno: Správne načasovanie zberu rozhodne o tom, na čo ju využijete

reklama:

Obdobie kvitnutia levandule je jedným z najkrajších momentov leta.

Jej charakteristická vôňa a fialové klasy lákajú nielen ľudí, ale aj množstvo opeľovačov. Ak si chcete jej arómu uchovať na dlhé mesiace, oplatí sa vedieť, kedy presne ju zbierať. Iný termín je vhodný na sušené dekorácie, iný na výrobu sirupov a ďalší na plnenie voňavých vankúšikov či vrecúšok do šatníka.

Okrem správneho zberu je dôležité aj pestovanie. Hoci sa levanduľa považuje za nenáročnú rastlinu, niekoľko chýb môže spôsobiť, že bude rásť slabo, vytvorí málo kvetov alebo začne postupne chradnúť.

Každé obdobie kvitnutia má svoje využitie

Levanduľa začína počas júna postupne rozkvitať a jej kvety sa v priebehu leta menia. Práve štádium kvitnutia určuje, na aký účel bude zber najvhodnejší.

Ak túžite po pekných sušených zväzkoch, ktoré si zachovajú tvar aj po vysušení, nečakajte na úplné rozkvitnutie. Najlepší čas prichádza vtedy, keď sú klasy už sfarbené do typickej fialovej, no väčšina púčikov zostáva zatvorená. Vďaka tomu kvety počas sušenia neopadnú a zostanú pevne na stonkách.

Naopak, ak plánujete pripraviť domáce sirupy, čaje alebo aromatické nálevy, oplatí sa počkať o niečo dlhšie. V období, keď je rozkvitnutá približne polovica klasu, obsahuje rastlina najviac vonných látok a jej aróma dosahuje maximum.

Ani koniec sezóny však neznamená, že levanduľa stratila hodnotu. Keď sa kvety začínajú rozsypávať a rastlina pomaly odkvitá, stále poslúži ako výborný materiál do textilných vrecúšok, ktoré prevoňajú skrine, alebo do vankúšikov používaných na relaxáciu a pokojnejší spánok.

Počas celého obdobia kvitnutia je navyše levanduľa významným lákadlom pre včely, čmeliaky aj motýle, ktoré ju navštevujú vo veľkom množstve.

Ako zbierať levanduľu, aby si zachovala vôňu

Na kvalite výslednej sušiny sa výrazne podieľa aj samotný čas zberu. Najvhodnejšie sú dni bez dažďa a s dostatkom slnečného svitu. Ideálnym momentom býva neskoré dopoludnie, keď už rastliny nie sú vlhké od rosy, no ešte neboli vystavené celodennému teplu.

Pri strihaní sa odporúča odstrihnúť časť stonky pod kvetom, vrátane listov. Takto pripravené výhonky môžete okamžite využiť v kuchyni alebo ich odložiť na sušenie.

Na sušenie celých stoniek je vhodné vytvoriť menšie zväzky. Tie sa upevnia gumičkou a zavesia obrátene, teda kvetmi smerom nadol. Miesto by malo byť suché, dobre vetrané a chránené pred priamym slnečným žiarením. Silné slnko totiž znižuje intenzitu vône a môže spôsobiť vyblednutie kvetov.

Ak potrebujete len samotné kvety, stačí ich rozložiť v tenkej vrstve na vhodnú podložku a nechať postupne vyschnúť. Úplne usušená levanduľa je krehká, pri dotyku šuští a jej stonky sa bez problémov lámu.

Po vysušení je vhodné uskladniť ju v uzavretých nádobách alebo v textilných vreckách na tmavom mieste, kde si dlhšie zachová svoje prirodzené vlastnosti.

Bez rezu stráca tvar aj kvety

Mnohí pestovatelia robia chybu v tom, že levanduľu po odkvitnutí nechávajú bez zásahu. Práve pravidelné strihanie je však jedným z najdôležitejších predpokladov bohatej násady kvetov v ďalších rokoch.

Počas leta je vhodné odstrániť všetky odkvitnuté stonky spolu s časťou mladých výhonkov. Rastlina sa tak zbaví starých kvetov a často reaguje vytvorením ďalšej vlny kvitnutia ešte pred príchodom jesene.

Najväčší význam má však rez vykonávaný na jar. Po odznení silných mrazov, keď sa objavia prvé známky nového rastu, možno krík výraznejšie skrátiť. Takýto zásah podporuje hustejší rast a pomáha udržať kompaktný tvar.

Pri strihaní je však potrebné zachovať opatrnosť. Ak by sa odstránili všetky zelené časti a zostalo iba staré drevo, rastlina by mohla mať problém vytvoriť nové výhonky.

Čo najčastejšie bráni levanduli v prosperovaní

Väčšina problémov súvisí s tým, že levanduľa prirodzene pochádza z oblastí s množstvom slnka a suchšími podmienkami. Ak jej tieto požiadavky nedokážeme zabezpečiť, prejaví sa to na raste aj kvitnutí.

Jedným z najčastejších dôvodov slabého vývoja je nedostatok svetla. Rastliny umiestnené v tieni vytvárajú menej kvetov a pôsobia celkovo menej vitálne.

Rovnako dôležitá je kvalita pôdy. Levanduľa sa najlepšie cíti v ľahkom a dobre priepustnom substráte. Naopak, v ťažkej a premáčanej zemine korene trpia nedostatkom vzduchu a postupne odumierajú.

Pri pestovaní v nádobách je preto nevyhnutná drenážna vrstva na dne kvetináča a substrát obohatený o piesok alebo štrk, ktoré pomáhajú odvádzať prebytočnú vodu.

Častou chybou býva aj príliš intenzívna zálievka. Mladé rastliny síce potrebujú pravidelnú vlhkosť, no po zakorenení zvládajú aj dlhšie obdobia sucha. Ak je pôda neustále mokrá, korene môžu začať hniť, čo sa prejaví žltnutím a vädnutím celej rastliny.

Na škodu môže byť dokonca aj nadmerné prihnojovanie. Najmä vysoký obsah dusíka podporuje tvorbu listov, zatiaľ čo kvety zostávajú v úzadí. Výsledkom sú síce mohutné zelené kríky, ale s podstatne menším množstvom voňavých klasov.

Levanduľa patrí medzi rastliny, ktoré nepotrebujú prehnanú starostlivosť. Práve naopak – najlepšie výsledky často prináša umiernený prístup, dostatok slnka a striedma zálievka. Takéto podmienky jej umožnia vytvoriť husté, bohato kvitnúce porasty plné charakteristickej vône.

reklama:

Zdieľať