Žena
Články
Magazín
Keď prehovorí koža: Telo ako reč duše

Keď prehovorí koža: Telo ako reč duše

reklama:

Anne Maguireová (1921 – 2011), britská dermatologička z renomovanej londýnskej Harley Street a poradkyňa Jungovho psychoanalytického inštitútu v Zürichu, vo svojej práci spájala poznatky medicíny a hlbinnej psychológie. Vo svojom učení upozorňovala na to, že problémy s kožou neraz odrážajú tichý zápas v našom vnútri – nevyjadrené emócie, potlačené spomienky či vnútorné napätie, ktoré si človek sám neprizná.

1. Ticho pokožky: zdravie, ktoré nevnímame

Pokiaľ je koža zdravá, správa sa nenápadne. Neupozorňuje na seba, nerobí problémy, nepotrebuje viac než bežnú starostlivosť. Takáto tichosť nás klame – podceňujeme ju, lebo nezaberá našu pozornosť. Podobá sa na pokojné zviera, ktoré si žije svojím životom bez toho, aby rušilo domácnosť.

Len čo sa však objaví problém, jej „mlčanie“ sa zmení na výkrik. Koža, ktorá predtým nepútala pozornosť, začne bolestivo a viditeľne protestovať. A práve vtedy nás núti zamyslieť sa: čo sa v nás zmenilo?

2. Skúsenosti nezmiznú – len sa presunú

To, čo sme prežili, nezmizne len preto, že si na to nespomíname. Naše zážitky a emócie majú svoje miesto v podvedomí – v tom, čo Jung nazval osobné nevedomie. Tu končia myšlienky, pocity a spomienky, ktoré boli potlačené, zabudnuté či vytlačené mimo vedomie. Nemusia byť traumatické, stačí, že ich vedomie považovalo za nepodstatné alebo neprijateľné.

Tieto potlačené obsahy však nezostávajú nečinné. Môžu spôsobovať vnútorný tlak – psychický rozpor, ktorý si neuvedomujeme, no ktorý hľadá spôsob, ako sa uvoľniť. A koža je často tým miestom, kde sa napätie prejaví ako prvé.

3. Pokožka ako obraz psychického napätia

Zo všetkých orgánov nášho tela je práve pokožka najnáchylnejšia reagovať na to, čo sa deje v našom vnútri. Nielen fyzické, ale aj duševné poruchy zanechávajú na nej stopy. Či už ide o akútny výsev ekzému, alebo o dlhodobý chronický stav – každý z týchto prejavov môže byť odrazom emocionálneho konfliktu, ktorý si nechceme alebo nedokážeme priznať.

Kožné problémy často signalizujú strach, úzkosť, nevyjadrené pocity alebo potlačené komplexy. V tomto zmysle ich možno chápať ako špecifickú reč tela, ktorá prekladá to, čo sa nedá vyjadriť slovami.

4. Príbehy, ktoré rozpráva koža

Ľudia, ktorí prežívajú vnútorný rozpor, často konajú v rozpore so svojimi hodnotami a túžbami. Pod vplyvom nevedomých síl sa stávajú obeťami vlastného správania, ktoré nechcú, no nedokážu mu odolať.

Niekoľko príkladov ilustruje, ako pokožka „prezrádza“ pravdu, ktorú vedomie potláča:

Chlapec s ekzémom: U školáka sa objavila silná alergia na kožené vložky v topánkach, ktorá prerástla do vážneho ekzému na chodidlách – teda na mieste, kde sme v bezprostrednom kontakte so svetom. Ukázalo sa, že reakcia prišla krátko po tom, ako ho presunuli do novej triedy, kde trpel pod prísnym a despotickým učiteľom. Koža tak reagovala na stres, ktorý chlapec nedokázal inak spracovať.
Parfém ako bolesť: Žena v strednom veku zažila prudkú alergickú reakciu hneď pri prvom použití luxusného parfému. Až neskôr si spomenula, že to bol dar od muža, ktorý ju krátko nato opustil krutým spôsobom. Jej vedomie si tento detail nechcelo pripustiť, ale pokožka ho okamžite „odmietla“.
Ekzém z mincí: Iná žena, ktorá kedysi pôsobila v módnej sfére, bola nútená zmeniť zamestnanie a pracovať ako pokladníčka. Kontakt s mincami jej vyvolal ekzém na rukách – alergiu na nikl, ktorý sa v nich nachádza. Jej telo tým vyjadrilo odpor k životnej situácii, ktorú nedokázala vedome prijať.

Všetky tieto prípady majú spoločné to, že kožná reakcia vznikla ako „únikový ventil“ – ako erupcia psychického tlaku, ktorý si človek nedokázal priznať.

5. Koža ako symbol zmeny, ktorá nenastala

Bez neustáleho duševného pohybu hrozí stagnácia – nielen psychická, ale aj fyzická. Príroda nám ponúka silný symbol: had, ktorý sa musí zbaviť starej kože, aby mohol prežiť. Ak to nedokáže, zomiera. Podobne je to aj s človekom – ak neprejde vnútornou premenou, „uviazne“ v starom ja.

Lupienka, choroba typická nadmerným olupovaním kože, môže byť takýmto fyzickým prejavom zablokovanej psychickej transformácie. Zanedbaný krok, vyhýbanie sa rozhodnutiam, nevyužitý potenciál – to všetko môže vyvolať stagnáciu životnej energie. A koža, ako senzor tohto napätia, na to reaguje.

Na záver: Telo neklame

Pokožka nie je len hranicou medzi nami a svetom – je aj miestom, kde sa ukazuje, čo v sebe nosíme. Keď nereagujeme na vlastné potreby a emócie, telo nás na to upozorní. A práve koža býva tým orgánom, ktorý sa ozve ako prvý.

Naučiť sa rozumieť týmto signálom znamená porozumieť sebe. A práve to môže byť začiatok ozajstného uzdravenia – nie len na úrovni pokožky, ale celej osobnosti.