Keď zvuk lieči aj škodí: ako hudba vplýva na mozog a telo
Hudba neovplyvňuje len naše emócie, ale zasahuje hlboko do fungovania mozgu a tela.
Už dávnejšie sa ukázalo, že niektoré zvukové frekvencie môžu u človeka spustiť nepríjemné reakcie – od vnútorného napätia až po paniku. Najcitlivejšie sa ukázalo pásmo 7 až 12 hertzov, ktoré sa objavuje aj v niektorých moderných hudobných štýloch.
Ľudský mozog pracuje na princípe elektrických vĺn, pričom existuje niekoľko typov mozgových rytmov. Z pohľadu hudby je kľúčový alfa stav, teda frekvencie približne 7,5 až 12 hertzov. Ide o prirodzený rytmus, ktorý riadi prechod medzi uvoľnením a vzrušením. Súčasne je prepojený s rovnovážnym systémom, ktorý vníma ohrozenie.
Ak sa hudba „trafí“ presne do tohto pásma, môže mozog reagovať preťažením – v lepšom prípade bolesťou hlavy, v horšom extrémnou nervovou reakciou až záchvatom.
Tri tváre hudby a ich účinok
Nie každá hudba však pôsobí rovnako. Podľa charakteru a práce so zvukom možno rozlíšiť tri základné druhy:
Upokojujúca hudba má jemný, pozitívny charakter. Typické je, že jej záver znie tichšie a v nižšej tónine, čo podporuje pocit uvoľnenia. Ako príklad sa často spomína súčasná japonská saxofónová tvorba.
Hudba s aktivačným účinkom naopak pracuje so zosilňovaním tónov a stupňovaním napätia. Má povzbudiť a dodať energiu – presne tak, ako to dokážu skladby typu Čajkovského „Jar“ či Ravelovo „Bolero“.
Motivačná a bojová hudba zahŕňa pochody, hymny a piesne, ktoré v minulosti sprevádzali ľudí do rozhodujúcich situácií, vrátane vojnových konfliktov.
Od prebudenia k upokojeniu
Správne zvolená hudba dokáže človeka ovplyvniť aj vo veľmi oslabenom stave. Príkladom je pacient, ktorý sa preberá z polovedomia po podaní tlmiacich látok. Aktivizujúce melódie u neho môžu spustiť emocionálnu odozvu a „naštartovať“ mozgovú činnosť.
Hudba pomáha mozgu vymaniť sa z účinku liekov, no zároveň udržiava rovnováhu, aby nedošlo k nekontrolovanému rozrušeniu. Presne na tomto princípe fungujú aj uspávanky – najskôr jemne stimulujú, potom postupne upokojujú.
Rovnako je možné pomocou pokojnej hudby stabilizovať rozkolísanú psychiku. Platí však, že hudba by sa mala používať podobne ako liek – s rozvahou a ideálne pod odborným dohľadom.
Keď tóny rezonujú s telom
Zaujímavým zistením je, že určité hudobné tóny zodpovedajú rezonanciou konkrétnym orgánom. Vnímanie zvuku však ovplyvňuje aj telesná stavba – rozdielna výška postavy znamená, že tú istú notu môže každý človek vnímať trochu inak.
Napriek tomu sa ukázalo, že skladby v tóninách D-dur a D-moll priaznivo pôsobia na procesy súvisiace s dýchacími cestami.
Pri prvých príznakoch nachladnutia, chrípky či angíny by sa tak – aspoň teoreticky – dali využiť diela ako Mozartovo Requiem v D-moll alebo Beethovenova Deviata symfónia v D-dur.
Hudba tak prestáva byť len kulisou pre naše emócie a stáva sa silným nástrojom, ktorý môže podporiť rovnováhu mysle aj tela.































