Ľudské telo ako neustále pracujúci mechanizmus: Fakty, ktoré vás prekvapia
Biológiu sme síce nechali za sebou už dávno, no naše telo si na prestávku nikdy nepotrpí.
Funguje bez ohľadu na to, či spíme, oddychujeme alebo podávame výkon. Každú sekundu prebiehajú miliardy procesov, o ktorých často ani netušíme. Pozrime sa na zaujímavé fakty, ktoré odhaľujú, aký výnimočný organizmus vlastne nosíme každý deň so sebou.
Na začiatku života máme viac kostí
Dospelý človek má 206 kostí, no po narodení ich je približne 300. Postupne sa totiž niektoré z nich spoja do pevnejších celkov – typickým príkladom je lebka.
Viac než polovica všetkých kostí sa nachádza v rukách, zápästiach, chodidlách a členkoch. Najdlhšou a najpevnejšou kosťou tela je stehenná kosť. Úplne najmenšie kostičky sa ukrývajú v strednom uchu – kladivko, nákovka a strmienok zabezpečujú prenos zvuku.
Vytrvalosť je naša silná stránka
Človek síce nepatrí medzi najrýchlejšie tvory planéty, no dokáže prekonávať veľké vzdialenosti bez zastavenia. Kombinácia dlhých dolných končatín, vzpriamenej chôdze a schopnosti ochladzovať telo potením z nás robí výnimočných vytrvalcov.
Naši predkovia využívali stratégiu dlhého prenasledovania koristi, až kým sa zviera úplne nevyčerpalo.
Medzi známych rekordérov patrí Dean Karnazes, ktorý zvládol 560 kilometrov za 80 hodín a 44 minút s krátkymi prestávkami.
Obnova buniek prebieha bez prestávky
Každý deň sa naše telo zbaví obrovského množstva starých buniek, no zároveň vytvorí nové. Odhaduje sa, že ide približne o 330 miliárd buniek denne, čo predstavuje asi jedno percento všetkých buniek organizmu.
Výskum realizovaný Weizmann Institute of Science ukázal, že každú sekundu vznikne približne 3,8 milióna buniek.
Z nich tvorí 86 % krv, 12 % bunky tráviaceho systému a zvyšné 2 % ostatné tkanivá. Model, z ktorého vedci vychádzali, predstavoval muža vo veku 20 až 30 rokov s hmotnosťou 70 kilogramov a výškou 170 centimetrov.
Prostredník „vedie“ v raste nechtov
Nechty na rukách dorastajú v priemere o 3,5 milimetra za mesiac. Najrýchlejšie rastie necht na prostredníku, najpomalšie na malíčku. Rýchlosť súvisí s dĺžkou prstovej kosti.
Nechty na rukách rastú približne trikrát rýchlejšie ako na nohách. Vplyv má vek, genetika, pohlavie aj stravovanie. Zaujímavé je, že v letnom období je rast intenzívnejší než počas zvyšku roka.
Denne vyprodukujeme litre slín
Slinné žľazy dospelého človeka dokážu vyprodukovať až dva litre slín denne. Tie uľahčujú spracovanie potravy a chránia zuby pred vznikom kazu.
Zloženie slín je jednoduché – približne 99 % tvorí voda, zvyšok predstavujú minerály, enzýmy a hlien, ktoré plnia ochrannú aj tráviacu funkciu.
Koža sa neustále obnovuje
Vrchná vrstva pokožky je tvorená viacerými vrstvami buniek uložených nad sebou. Spodné bunky sa delia a postupne vytláčajú staršie smerom k povrchu. Tie následne odumierajú a nenápadne sa odlupujú.
Kompletná výmena pokožky prebehne približne každé tri týždne. Počas života tak človek stratí okolo 20 kilogramov odumretých kožných buniek, ktoré sa vo veľkej miere stávajú súčasťou domáceho prachu.
Ráno sme vyšší ako večer
Chrbticu netvoria iba stavce, ale aj medzistavcové platničky z chrupavky. Tie obsahujú synoviálnu tekutinu, ktorú počas oddychu vstrebávajú.
V noci, keď je telo v pokoji, sa platničky mierne rozšíria. Počas dňa ich gravitácia a pohyb stláčajú, tekutina sa vytláča a výška tela sa nepatrne zníži. Rozdiel medzi ranným a večerným meraním býva 1 až 2 centimetre.
Pľúca majú obrovskú plochu
Pľúca pozostávajú z rozvetveného systému priedušiek, priedušničiek a miliónov pľúcnych mechúrikov. Ak by sa ich vnútorný povrch rozprestrel, dosiahol by plochu približne 70 m² – teda veľkosť tenisového kurtu.
Ľavá pľúca sú o niečo menšie, keďže priestor na tejto strane zaberá srdce. Denne nimi prejde približne 10 000 litrov vzduchu.
V tele nosíme kilogramy baktérií
Na koži aj vo vnútri tela žijú mikroskopické organizmy. Najväčšie množstvo sa nachádza v črevách a na povrchu kože. Odhaduje sa, že ide približne o 400 rôznych bakteriálnych kmeňov.
Väčšina z nich je pre organizmus prospešná a nevyhnutná pre správne fungovanie. Len približne 5 % baktérií môže byť škodlivých.
Ľudský organizmus je dokonale zosúladený systém, ktorý sa neustále obnovuje, prispôsobuje a reaguje na podmienky okolia. Každý nádych, každý pohyb či každý tlkot srdca je výsledkom presne koordinovaných procesov. A hoci ich často berieme ako samozrejmosť, ide o malé zázraky, ktoré sa v nás odohrávajú každý deň.
































