Žena
Články
Magazín
Diastáza po pôrode: Prečo vzniká a čo môžete urobiť pre jej zlepšenie aj bez návštevy posilňovne

Diastáza po pôrode: Prečo vzniká a čo môžete urobiť pre jej zlepšenie aj bez návštevy posilňovne

reklama:

Narodenie dieťaťa prináša do života ženy množstvo zmien.

Máloktorá z nich si však uvedomuje, akú veľkú záťaž počas tehotenstva podstupuje samotné telo. Rastúce bábätko postupne mení postavenie orgánov, rozťahuje brušnú stenu a hormóny zároveň pripravujú väzivové tkanivá na pôrod. Jedným z dôsledkov týchto prirodzených procesov môže byť diastáza – stav, ktorý postihuje veľké množstvo žien po pôrode, no napriek tomu zostáva často nepovšimnutý.

Mnohé mamičky sa o nej dozvedia až vo chvíli, keď ich na problém upozorní odborník. Dovtedy si len všimnú, že sa im brucho nevracia do pôvodnej formy, pociťujú slabosť v strede tela alebo ich častejšie trápia bolesti chrbta. Za týmito ťažkosťami však nemusí stáť len bežné zotavovanie po pôrode.

Čo sa skrýva pod pojmom diastáza?

V prednej časti brucha sa nachádzajú priame brušné svaly, ktoré sú navzájom prepojené väzivovým pásom označovaným ako linea alba. Počas tehotenstva sa táto oblasť postupne rozťahuje, aby vytvorila dostatok priestoru pre rastúcu maternicu.

Za normálnych okolností sa po pôrode brušná stena opäť spevňuje. U niektorých žien však zostáva medzi svalmi väčšia medzera a spojivové tkanivo stráca svoju pevnosť. Vtedy hovoríme o diastáze.

Nejde pritom len o vzhľad postavy. Hoci vystúpené brucho býva najviditeľnejším prejavom, skutočný problém spočíva v narušenej funkcii stredu tela. Oslabená brušná stena môže znižovať stabilitu trupu, negatívne ovplyvňovať panvové dno a prispievať k bolestiam chrbtice či pocitu celkovej telesnej slabosti.

Dá sa problém odhaliť doma?

Prvé podozrenie možno získať aj bez špeciálneho vyšetrenia. Stačí si ľahnúť na chrbát, pokrčiť nohy a položiť prsty na stred brucha v okolí pupka. Následne mierne nadvihnite hlavu a ramená od podložky.

Ak pod prstami nahmatáte výraznejšiu medzeru alebo máte pocit, že sa prsty akoby prepadávajú do mäkkého priestoru, môže ísť o známku diastázy. Samotný domáci test však neposkytuje presný obraz o rozsahu problému.

Rozhodujúca nie je iba šírka rozostupu. Rovnako dôležité je aj to, ako pevne dokáže spojivové tkanivo odolávať tlaku. Práve preto by konečné posúdenie mal vykonať fyzioterapeut, ktorý sa venuje ženám po pôrode alebo problematike panvového dna.

Najvhodnejším obdobím na kontrolu býva čas po ukončení šestonedelia. Počas prvých týždňov po pôrode totiž telo stále prechádza intenzívnym procesom hojenia a zmeny sú prirodzenou súčasťou regenerácie.

Chyby, ktoré môžu stav zhoršiť

Mnohé ženy sa po pôrode snažia čo najrýchlejšie dostať späť do formy. Práve v tomto období však často robia chyby, ktoré môžu rozostup brušných svalov ešte zväčšiť.

Medzi najproblematickejšie patria najmä cviky, pri ktorých vzniká vysoký tlak v brušnej dutine. Klasické brušáky, intenzívne planky či silové tréningy s vyššou záťažou nemusia byť v počiatočnej fáze vhodné.

Riziko však nepredstavuje len šport. Nešetrné vstávanie z postele, jednostranné nosenie ťažkých predmetov alebo nesprávne zapájanie tela pri kašli a kýchaní môžu oslabené tkanivá zaťažovať každý deň.

Práve preto je pri diastáze dôležité nevenovať pozornosť iba cvičeniu, ale aj bežným pohybovým návykom.

Základ úspechu tvorí práca s hlbokými svalmi

Obnova brušnej steny nie je založená na intenzite tréningu, ale na kvalite pohybu. Najväčší význam má aktivácia hlbokého stabilizačného systému, ktorý zabezpečuje správne fungovanie stredu tela.

Do tejto skupiny patria:

bránica,
svaly panvového dna,
hlboké chrbtové svalstvo,
priečny brušný sval.

Práve priečny brušný sval funguje ako prirodzená opora trupu. Ak sa naučí správne aktivovať, pomáha vytvárať lepšie napätie v oslabenej oblasti a podporuje približovanie brušných svalov k sebe.

Preto sa rehabilitácia zameriava najmä na vedomé dýchanie, koordináciu pohybu a jemné aktivácie svalov. Na prvý pohľad môžu tieto cvičenia pôsobiť príliš jednoducho, no práve v nich sa skrýva ich účinnosť.

Medzi najčastejšie odporúčané aktivity patria:

dychové techniky spojené s aktiváciou brušnej steny,
cvičenia na posilnenie panvového dna,
kontrolované pohyby dolných končatín v ľahu,
šetrné stabilizačné cvičenia prispôsobené aktuálnemu stavu.

Výživa môže proces regenerácie podporiť

Hoci sa pri diastáze najčastejšie hovorí o cvičení, významnú úlohu zohráva aj životospráva. Telo po pôrode potrebuje dostatok energie a stavebných látok na obnovu poškodených štruktúr.

Dôležitou súčasťou spojivových tkanív je kolagén. Preto môže byť prospešné zaradiť do jedálnička potraviny, ktoré prirodzene obsahujú látky podporujúce jeho tvorbu. Významnú úlohu zohráva aj vitamín C a zinok.

Nemenej podstatný je pitný režim. Spojivové tkanivá potrebujú dostatok tekutín na zachovanie pružnosti a správne fungovanie.

Rovnako netreba podceňovať ani spánok. Regeneračné procesy prebiehajú najintenzívnejšie práve počas odpočinku, čo je pre čerstvé mamičky často jedna z najväčších výziev.

Pomôcky môžu uľahčiť každodenné fungovanie

Niektoré ženy využívajú počas rehabilitácie špeciálne pásy alebo ortézy určené na podporu brušnej steny. Ich úlohou je zmierniť zaťaženie oslabenej oblasti a poskytnúť telu väčšiu oporu pri bežných aktivitách.

Takéto riešenie však nemožno považovať za liečbu samotnú. Ide skôr o pomocníka, ktorý môže zlepšiť komfort najmä v období krátko po pôrode. O tom, či je konkrétny typ vhodný, by mal rozhodnúť odborník.

Koľko času si vyžaduje návrat k lepšiemu stavu?

Rýchlosť zlepšovania je veľmi individuálna. Každá žena vstupuje do obdobia po pôrode s odlišnou telesnou kondíciou, inou kvalitou tkanív aj rozdielnou históriou tehotenstiev.

Pri menšom rozostupe možno zaznamenať výrazný pokrok už v priebehu niekoľkých mesiacov pravidelnej rehabilitácie. Ak je však oslabenie výraznejšie, návrat k lepšej funkcii môže trvať rok alebo aj dlhšie.

Existujú aj prípady, keď samotné cvičenie nestačí. Najmä pri výrazne poškodenej linea alba alebo po viacerých tehotenstvách môže byť potrebné zvážiť chirurgické riešenie. Takéto situácie však predstavujú menšinu a zvyčajne im predchádza dlhodobá konzervatívna liečba.

Najväčším nepriateľom býva netrpezlivosť

Mnohé ženy začnú na sebe pracovať, po niekoľkých týždňoch spozorujú prvé výsledky a nadobudnú pocit, že problém je vyriešený. Práve v tomto období však často prestanú cvičiť alebo sa vrátia k návykom, ktoré ich telo ešte nie je pripravené zvládať.

Diastáza nevznikla zo dňa na deň a rovnako rýchlo ani nezmizne. Obnova spojivových tkanív patrí medzi najpomalšie procesy v organizme. Dôležitejšia než rýchlosť je preto pravidelnosť a dlhodobá dôslednosť.

Typickým príkladom je žena po druhom pôrode, ktorá spočiatku pociťovala tlak v strede brucha pri kašli a mala problém správne zapájať brušnú stenu. Po stanovení diagnózy začala každý deň venovať niekoľko minút cielenej rehabilitácii, upravila svoje pohybové návyky a venovala väčšiu pozornosť regenerácii. Po mesiacoch systematickej práce sa stav výrazne zlepšil a mohla sa vrátiť k aktivitám, ktoré predtým považovala za nemožné.

Takýchto príbehov existuje mnoho a spája ich jedna vec – trpezlivosť.

Ignorovanie problému nie je riešením

Pohľad na diastázu sa postupne mení. To, čo bolo kedysi považované za bežný následok materstva, dnes odborníci vnímajú ako stav, ktorý si zaslúži pozornosť a aktívne riešenie.

Dobrou správou je, že vo väčšine prípadov možno dosiahnuť výrazné zlepšenie bez operácie. Kľúčom je správne vedená rehabilitácia, vhodný pohyb, podpora regenerácie a dostatok času.

Najdôležitejšie však je problém neprehliadať. Čím skôr žena zistí, v akom stave sa nachádza jej brušná stena, tým väčšiu šancu má na úspešný návrat k plnohodnotnému fungovaniu bez obmedzení.

reklama:

Zdieľať