- Žena
- Články
- Magazín
- Keď je starostlivosť priveľká: prehnané rodičovstvo môže podkopať psychickú odolnosť detí
Keď je starostlivosť priveľká: prehnané rodičovstvo môže podkopať psychickú odolnosť detí
reklama:
Keď sa z rodiča stane riaditeľ života
Byť rodičom dnes často znamená mať pocit, že musíte zvládnuť všetko. Dohliadate na školu, voľný čas, stravu, spánok aj budúce smerovanie dieťaťa. Viete, kde má bundu, čo má na desiatu, či má pripravenú prezentáciu a neraz už premýšľate nad tým, akú kariéru by malo raz robiť. Starostlivosť je prirodzená. Problém nastáva vtedy, keď sa z nej stane neustály dohľad.
Mnohí rodičia si pritom kedysi sľúbili, že nebudú „tí úzkostliví“. A predsa sa pristihnú, ako neskoro večer zachraňujú referát, komunikujú s učiteľmi alebo riešia úlohy, ktoré by malo zvládnuť samotné dieťa. Súčasné rodičovstvo sa tak ľahko mení na projekt, ktorý treba mať pod kontrolou od rána do večera. V snahe vychovať úspešného a spokojného človeka však môžeme nevedomky prekročiť hranicu medzi pomocou a riadením.
Tenká hranica medzi podporou a kontrolou
Nová štúdia upozorňuje, že nadmerné zasahovanie do života detí môže súvisieť s vyšším výskytom úzkostí a depresívnych prejavov u detí a tínedžerov. Nejde o to, že by dôslední rodičia automaticky spôsobovali psychické ťažkosti. Rozhodujúce je, či dieťa cíti podporu, alebo tlak a kontrolu.
Podpora znamená, že dieťaťu dávame priestor skúšať, rozhodovať sa a niesť primerané dôsledky. Kontrola naopak vysiela signál, že bez rodiča si neporadí. Ak vyrastá v presvedčení, že každý problém zaň niekto vyrieši, v dospelosti môže naraziť na realitu, ktorá od neho bude vyžadovať samostatnosť.
Online svet plný kontaktov, no menej istoty
Generácia Z trávi veľkú časť života na internete. Komunikuje, zdieľa, reaguje takmer nepretržite. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že pocity osamelosti sú u nej častejšie. Jedným z faktorov môže byť aj spôsob, akým do jej sveta vstupujú rodičia.
Ak rodič pravidelne rieši konflikty so školou, vybavuje pracovné príležitosti, zasahuje do sporov medzi rovesníkmi alebo kontroluje každý krok, môže tým neúmyselne posilňovať pochybnosť: „Nie som schopný zvládnuť to sám.“ Takéto nastavenie sa neskôr môže prejaviť neistotou vo vzťahoch, obavami z rozhodovania či silným strachom zo zlyhania.
Náraz do reality po odchode z domu
Príkladom môže byť devätnásťročný Tomáš. Počas detstva mal takmer všetko pripravené a odkontrolované. Mama mu pripomínala povinnosti, dohliadala na administratívu a riešila aj drobné komplikácie.
Po nástupe na vysokú školu však zistil, že prostredie funguje inak. Vysokoškolských pedagógov nezaujíma, aký mal týždeň, a problémy si musí vybaviť sám. Komunikácia s cudzími ľuďmi, samostatné rozhodovanie či prijatie odmietnutia ho zrazu stáli veľa energie. Nie preto, že by na to nemal schopnosti, ale preto, že si ich nemal kde postupne trénovať.
Odvaha pustiť a dôverovať
Súčasná spoločnosť kladie na rodičov vysoké nároky. Chceme byť pozorní, informovaní a pripravení. No deti nepotrebujú neustály dohľad ani dokonalý plán. Potrebujú bezpečné prostredie, kde môžu experimentovať, urobiť chybu a poučiť sa z nej.
Odborné zistenia sa zhodujú, že zdravý vývin stojí na rovnováhe medzi oporou a slobodou. Skutočná rodičovská sila možno spočíva práve v schopnosti ustúpiť, keď je to potrebné, a veriť, že dieťa dokáže čeliť výzvam.
Vedieť, že má za sebou podporu, no zároveň zažiť vlastnú kompetentnosť – to je skúsenosť, ktorá buduje odolnosť. Konflikt nemusí byť katastrofa a sklamanie nemusí znamenať zlyhanie. Aj tieto momenty sú dôležitou súčasťou dospievania.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
