Žena
Články
Magazín
Päť viet, ktoré môžu prezrádzať, prečo sa niektorým ľuďom v láske dlhodobo nedarí

Päť viet, ktoré môžu prezrádzať, prečo sa niektorým ľuďom v láske dlhodobo nedarí

reklama:

To, čo človek bežne hovorí, často odráža jeho vnútorné nastavenie.

Podľa autorov článku, ktorí sa dlhé roky venujú koučingu partnerských vzťahov, sa práve v nenápadných každodenných výrokoch ukrývajú presvedčenia, ktoré môžu výrazne ovplyvňovať úspech v láske.

Niektoré z týchto viet používame úplne automaticky, pretože sa stali súčasťou bežnej komunikácie. Autori však tvrdia, že práve ony často podporujú pasivitu, zbavovanie sa zodpovednosti alebo nesprávny pohľad na vzťahy. Na základe skúseností s tisíckami klientov vybrali päť fráz, ktoré podľa nich ľuďom pri budovaní spokojného partnerstva viac škodia, než pomáhajú.

„Asi to tak malo byť.“

Nie všetko v živote dokážeme ovplyvniť. Existujú situácie, keď jednoducho nemáme predpoklady na určitú vec. Autori uvádzajú príklad človeka bez hudobného sluchu, ktorý sa pravdepodobne nestane úspešným spevákom.

Vo vzťahoch však táto veta podľa nich väčšinou znamená niečo iné. Naznačuje presvedčenie, že o našom živote rozhoduje niekto alebo niečo mimo nás. Akoby výsledok nezávisel od vlastných rozhodnutí, ale od osudu.

Podľa autorov sa táto výhovorka objavuje najmä vo chvíľach, keď človek nechce niesť dôsledky svojich záväzkov. Ak sa na niečom dohodol alebo niečo prisľúbil, mal by svoj sľub dodržať.

Neočakávané komplikácie pritom nepovažujú za dôkaz, že človek ide nesprávnym smerom. Tvrdia, že prekážky sprevádzajú každú významnú životnú zmenu. Rozhodujúce je, či človek napriek nim pokračuje ďalej a zostáva verný tomu, čo si predsavzal.

„Postupne sme sa od seba vzdialili.“

Rozchody bývajú často vysvetľované práve touto vetou. Hoci autori neprichádzajú s vedeckými údajmi, zo svojej praxe tvrdia, že ide o jedno z najčastejších zdôvodnení rozpadu dlhoročných vzťahov.

Podľa nich však partnerov nerozdelí nejaká záhadná sila. K odcudzeniu dochádza preto, že jeden alebo obaja prestanú venovať vzťahu dostatok pozornosti.

Takéto vysvetlenie zároveň umožňuje vyhnúť sa vlastnej zodpovednosti. Namiesto priznania vlastného podielu vznikne dojem, že rozpad bol jednoducho nevyhnutný.

Autori zdôrazňujú, že spokojné partnerstvo nevzniká samo od seba. Vyžaduje záujem oboch ľudí a ochotu riešiť problémy. Existuje množstvo možností, ako zvládať nezhody, ak obaja chcú na vzťahu pracovať.

Za veľký problém považujú rozšírené presvedčenie, že láska vznikne náhodou a bez akéhokoľvek úsilia vydrží celý život. Podľa nich ide o mýtus, ktorý negatívne ovplyvnil množstvo partnerstiev aj rodín.

Schopnosť vytvoriť trvalý vzťah sa podľa autorov dá naučiť. Kto si osvojí zdravé spôsoby prejavovania a prijímania lásky, má väčšiu šancu prežiť partnerský život bez ľútosti.

„Dávaj pozor, čo si želáš.“

Autori túto vetu označujú za prejav pesimistického uvažovania.

Podľa nich je prirodzené mať sny, ciele či túžby. Samozrejme, samotné želanie nestačí. Ak človek neurobí nič preto, aby sa jeho predstavy naplnili, výsledok sa nedostaví.

Nerozumejú však tomu, prečo by sa mal človek báť vlastných túžob alebo ich vedome tlmiť. Poukazujú na myšlienku zákona príťažlivosti, podľa ktorej je potrebné vnútorne sa stotožniť s tým, čo chceme dosiahnuť.

Ak si od svojho cieľa vytvoríme odstup alebo si budeme nahovárať, že možno ani nie je dobré ho dosiahnuť, sami si jeho splnenie sťažujeme.

Oveľa zmysluplnejšie je podľa nich jasne pomenovať svoje želania, pripraviť konkrétny plán a následne konať. Práve činy sú tým, čo rozhoduje o výsledku.

„Každý vzťah je poriadna drina.“

Autori upozorňujú, že podobné presvedčenie môže človeka nastaviť na to, aby automaticky očakával komplikácie.

Spomínajú svadbu dvoch terapeutov, počas ktorej obaja vo svojich sľuboch zdôrazňovali, že úspešné manželstvo znamená predovšetkým tvrdú prácu. Hoci ocenili ich odhodlanie, romanticky na nich takýto prístup nepôsobil.

Neznamená to, že kvalitný vzťah nevyžaduje úsilie. Naopak, všetko hodnotné si vyžaduje určitú investíciu času aj energie.

Rozdiel však vidia v tom, že harmonické partnerstvo býva na začiatku prirodzene ľahké. Práve toto obdobie pomáha partnerom zvládnuť neskoršie náročnejšie chvíle. Ak je spolužitie komplikované už od prvých dní, podľa autorov stojí za zamyslenie, či ide o správny vzťah.

Odporúčajú tiež zamyslieť sa nad vlastnými presvedčeniami. Niektorí ľudia totiž podvedome veria, že svoju hodnotu musia dokazovať neustálym prekonávaním problémov.

Ak je vzťah príjemný a funguje bez väčších konfliktov, neznamená to, že sa oň netreba starať. Komunikácia aj budovanie vzájomnej blízkosti zostávajú dôležité počas celého partnerstva. Keď človek niekoho úprimne miluje, nevníma tieto veci ako nepríjemnú povinnosť.

„Láska príde sama, keď ju nebudeš čakať.“

Podľa autorov táto predstava nedáva logiku.

Poukazujú na to, že ani v iných oblastiach života veci nefungujú samé od seba. Chladnička sa sama neopraví, nadbytočné kilogramy nezmiznú bez úsilia a vytúžené zamestnanie sa zvyčajne neobjaví bez aktivity človeka.

Preto sa pýtajú, prečo by práve láska mala byť výnimkou.

V spoločnosti podľa nich stále prevláda názor, že aktívne hľadanie partnera je menej romantické. Ako príklad uvádzajú zoznamovanie cez internet, ktoré považujú za veľmi účinný spôsob hľadania partnera v súčasnosti. Napriek tomu mnohí ľudia stále pokladajú náhodné stretnutie za hodnotnejšie.

Autori s tým nesúhlasia. Podľa nich nezáleží na tom, kde sa dvojica zoznámila. Dôležité je, že medzi nimi vznikol láskyplný vzťah.

Aj táto veta podľa nich človeku umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za vlastný milostný život. Vytvára predstavu, že láska prichádza aj odchádza bez akéhokoľvek nášho pričinenia.

Obaja priznávajú, že sami prežili obdobia, keď sa im vo vzťahoch nedarilo. Zmena nastala až vtedy, keď si uvedomili, že vytvorenie kvalitného partnerstva bude ich hlavnou prioritou.

Každý z nich sa následne pozrel na svoje opakujúce sa chyby vo vzťahoch, hľadal ich spoločný menovateľ a pracoval na odstránení správania, ktoré poškodzovalo predchádzajúce partnerstvá.

Mali zároveň jasnú predstavu o tom, akého partnera hľadajú aj aký vzťah chcú budovať. Potom začali aktívne konať – v bežnom živote aj prostredníctvom online zoznamovania – a nakoniec našli to, čo hľadali.

Zo svojich skúseností aj zo skúseností klientov preto vyvodzujú jednoduchý záver. Veľká láska podľa nich nevzniká len vďaka náhode. Oveľa častejšie prichádza vtedy, keď jej človek venuje čas, pozornosť a vedome vytvára priestor na to, aby mohla vzniknúť. A práve to považujú za skutočne romantické.