Keď emócie zasiahnu srdce: Syndróm zlomeného srdca nie je len obrazné pomenovanie
reklama:
Ľudia často hovoria, že im niekto „zlomil srdce“.
Vo väčšine prípadov ide len o vyjadrenie bolesti po náročnej životnej udalosti. Medicína však pozná stav, pri ktorom môže silný emocionálny otras skutočne ovplyvniť fungovanie srdca. Odborne sa označuje ako Takotsubo kardiomyopatia, no verejnosť ho pozná najmä pod názvom syndróm zlomeného srdca.
Môže sa objaviť po strate milovanej osoby, ukončení dlhoročného vzťahu, mimoriadne náročnom období v práci alebo po inom silnom psychickom zážitku. V takýchto situáciách sa telo dostáva pod enormný tlak a reaguje sériou fyziologických zmien, ktoré môžu zasiahnuť aj srdcový sval.
Keď srdce vysiela signály podobné infarktu
Jedným z dôvodov, prečo je syndróm zlomeného srdca zradný, je jeho podobnosť s infarktom. Človek môže náhle pocítiť bolesť alebo tlak na hrudníku, problémy s dýchaním a výrazný pocit nepohody. Príznaky bývajú natoľko presvedčivé, že pacienti často vyhľadajú urgentnú lekársku pomoc s podozrením na infarkt.
Hoci prvé prejavy môžu vyzerať takmer identicky, podstata problému je odlišná. Pri infarkte dochádza k upchatiu vencovitých tepien, čo obmedzí prívod krvi k srdcu. Pri Takotsubo kardiomyopatii však lekári zvyčajne nezistia zablokované cievy.
Ochorenie sa prejavuje dočasným oslabením časti srdcového svalu, najčastejšie ľavej komory. Tá následne mení svoj tvar a vytvára charakteristické vyklenutie. Práve tento vzhľad pripomínal lekárom tradičnú japonskú nádobu používanú pri love chobotníc, podľa ktorej dostala diagnóza svoje pomenovanie.
Napriek dlhoročnému výskumu zatiaľ odborníci nedokázali úplne vysvetliť, prečo sa tento stav rozvinie. Jedným z najpravdepodobnejších vysvetlení je nadmerné pôsobenie stresových hormónov, ktoré pri silnom emocionálnom alebo psychickom zaťažení zaplavia organizmus.
Ženy po menopauze patria medzi najohrozenejšie skupiny
Štatistiky ukazujú, že syndróm zlomeného srdca sa neobjavuje u všetkých rovnako často. Výraznú prevahu medzi pacientmi tvoria ženy vo vyššom veku, najmä po menopauze.
Jedna z teórií hovorí, že ochranný efekt môžu mať ženské hormóny, predovšetkým estrogén. Ten pravdepodobne pomáha organizmu lepšie zvládať extrémne stresové situácie a zároveň chráni cievy aj samotný srdcový sval. Po menopauze sa hormonálne pomery v tele menia, čo môže zvyšovať citlivosť srdca na náhle emocionálne zaťaženie.
Dôležitým faktorom môže byť aj dlhodobé psychické napätie. Ak sa k nemu pridá silný šok alebo intenzívny stresový zážitok, organizmus reaguje prudkým uvoľnením adrenalínu a ďalších látok spojených so stresovou odpoveďou. Práve táto reakcia môže dočasne narušiť správnu činnosť srdca.
Podľa kardiológa MUDr. Michala Vrablíka nemožno oddeľovať psychiku od zdravia srdca. Súčasná medicína čoraz viac poukazuje na to, že emocionálna pohoda je významným faktorom pri ochrane kardiovaskulárneho systému.
Nielen smútok, ale aj obrovská radosť
Mnohých prekvapí, že za syndrómom zlomeného srdca nemusia stáť iba tragické udalosti. Lekári zaznamenali prípady, keď sa problémy objavili po mimoriadne pozitívnych zážitkoch.
Nečakaná výhra, dlho očakávaná svadba alebo iné veľké životné prekvapenie môžu vyvolať podobnú reakciu organizmu ako silný smútok. Odborníci preto hovoria aj o takzvanom syndróme šťastného srdca.
Telo totiž nereaguje na to, či je emócia príjemná alebo nepríjemná. Rozhodujúca je jej intenzita. Ak je emocionálny zážitok dostatočne silný, môže vyvolať rovnakú hormonálnu odpoveď a zaťažiť srdce podobným spôsobom.
Väčšina pacientov sa vráti do normálu
Na rozdiel od infarktu má syndróm zlomeného srdca vo väčšine prípadov priaznivejší priebeh. Funkcia srdca sa často postupne obnoví a pacienti sa počas niekoľkých týždňov alebo mesiacov vrátia do bežného života bez trvalých následkov.
To však neznamená, že by sa ochorenie malo podceňovať. V počiatočnej fáze môžu vzniknúť komplikácie, medzi ktoré patrí napríklad srdcové zlyhávanie alebo poruchy srdcového rytmu. Práve preto je dôležité, aby každý človek s podozrivými príznakmi absolvoval odborné vyšetrenie a zostal pod dohľadom lekárov.
Kardiológia dnes upozorňuje, že zdravie srdca nie je ovplyvnené len hodnotami cholesterolu, krvným tlakom alebo životným štýlom. Významnú úlohu zohráva aj psychická pohoda. Dlhodobý stres, úzkostné stavy, vyčerpanie či potláčané emócie môžu mať merateľný dopad na organizmus. A práve srdce býva často tým orgánom, ktorý na nadmernú záťaž upozorní ako prvý.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
