Svalovica po tréningu? Kyselina mliečna za ňu nemôže. Skutočný dôvod je úplne iný
reklama:
Nepríjemné pocity vo svaloch po intenzívnom cvičení pozná takmer každý.
Mnohí si stále myslia, že za takzvanú svalovicu môže kyselina mliečna, no odborné poznatky hovoria niečo iné. Ak sa bolesť objaví až deň alebo dva po tréningu, dôvod treba hľadať inde.
Počas fyzickej záťaže svaly prirodzene produkujú kyselinu mliečnu. Vzniká pri spracovaní cukrov a využívaní zásob energie vo forme glykogénu. Organizmus sa jej však dokáže zbaviť pomerne rýchlo – najčastejšie ešte v ten istý deň po cvičení. To znamená, že za oneskorenú bolesť svalov, ktorá sa objaví neskôr, zodpovedná nie je.
Čo sa deje vo svaloch po námahe
Skutočnou príčinou nepríjemných pocitov sú drobné poškodenia svalových vlákien, ktoré vznikajú počas intenzívneho pohybu. Ide o mikroskopické narušenia tkanív, ktoré sa objavujú najmä pri veľkej alebo nezvyklej záťaži.
Vedci tieto zmeny pozorovali pri detailnom skúmaní svalov po extrémnom výkone. Potvrdili ich aj krvné testy, v ktorých sa objavili látky typické pre poškodené svalové bunky. Aby sa dostali do krvi, muselo dôjsť k narušeniu časti svalového tkaniva.
S bolesťou zároveň často prichádza aj stuhnutosť či pocit napätia. Súvisí to s poškodením jemných spojivových štruktúr, ktoré svaly obklopujú a pomáhajú ich stabilite. Telo navyše reaguje obranným mechanizmom – v postihnutých miestach vzniká mierny zápal, ktorý je prirodzenou súčasťou regenerácie.
Chlad ako podpora regenerácie
Jednou z možností, ako svalom po náročnom tréningu uľaviť, je vystavenie chladu. Kryoterapia sa využíva najmä pri regenerácii preťažených alebo bolestivých svalov a v športovom prostredí patrí medzi známe regeneračné metódy.
Chlad vplýva na krvný obeh veľmi špecifickým spôsobom. Krátko po ochladení sa drobné cievy stiahnu, no následne sa výrazne rozšíria. Vďaka tomu začne krv prúdiť rýchlejšie a svalové tkanivo sa efektívnejšie zásobuje látkami potrebnými na obnovu. Zároveň sa rýchlejšie odplavujú produkty vznikajúce pri poškodení svalov.
Významný je aj účinok na samotnú bolesť. Nízka teplota dokáže utlmiť prenos bolestivých signálov v nervových vláknach, čo prináša dočasnú úľavu a pocit menšieho diskomfortu.
Vplyv na telo aj psychiku
Kryoterapia môže podporiť aj tvorbu endorfínov, teda prirodzených látok spojených s pocitom úľavy a dobrej nálady. Tieto látky sa prirodzene vytvárajú v tele a majú výrazný účinok proti bolesti.
Hoci presný mechanizmus ich zvýšenej produkcie pri pôsobení chladu zatiaľ nie je úplne objasnený, odborníci dlhodobo pozorujú pozitívny efekt na fyzický aj psychický stav človeka. Profesor doktor Siegfried Mense upozornil na to, že kryoterapia môže priaznivo vplývať aj na psychickú pohodu, keďže telo a myseľ spolu úzko súvisia. Práve športovci pritom patrili medzi prvých, ktorí túto metódu začali pravidelne využívať.
Kde všade sa kryoterapia používa
Dnes sa terapia chladom využíva pri rôznych športových zraneniach aj pri regenerácii po výkone. Uplatňuje sa napríklad pri problémoch s Achillovou šľachou, pri tenisovom alebo golfovom lakti, bolestiach ramena či pri poškodení chrupaviek a kĺbových puzdier.
Pomáha aj pri preťažení pohybového aparátu, napríklad pri takzvanom bežeckom kolene. Okrem športovej medicíny našla svoje miesto aj pri liečbe osteoartrózy, reumatických ochorení, zápalových stavov či opuchov.
Metóda sa začala rozvíjať v Japonsku v 70. rokoch minulého storočia a postupne sa rozšírila aj do Európy, kde sa dnes využíva nielen pri liečbe, ale aj ako súčasť regenerácie organizmu.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
