Črevné polypy môžu prerásť do rakoviny: Viete, ako ich spoznať a predísť komplikáciám?

Črevné polypy patria medzi najčastejšie, no zároveň najpodceňovanejšie ochorenia tráviaceho traktu. Mnohí ľudia o nich nevedia celé roky, pretože zvyčajne nespôsobujú žiadne ťažkosti. To však neznamená, že predstavujú zanedbateľný problém: ak ich včas neodhalíme a neodstránime, môžu sa postupne zmeniť na kolorektálny karcinóm – druhú najčastejšiu príčinu úmrtia na rakovinu v Európe.

Čo sú črevné polypy?

Polyp je drobný nezhubný (benígny) výrastok sliznice hrubého čreva alebo konečníka. Môže byť plošný, stopkatý, miniatúrny aj viaccentimetrový, hladký či strapcovitý. Väčšina polypov ostáva roky ticho a „nerozpráva“ o sebe žiadnymi príznakmi. Medicína však upozorňuje, že určitá časť z nich má genetický alebo biologický potenciál premeniť sa na zhubný nádor.

Prieskum publikovaný v roku 2023 potvrdil, že polypy zistí až kolonoskopia – preventívne vyšetrenie, ktorého význam si často uvedomíme, až keď je neskoro.

Prehľad hlavných typov črevných polypov

Rozpoznanie konkrétneho druhu polypu lekárom je kľúčové – od toho sa odvíja ďalšie sledovanie aj terapia.

1. Adenómové polypy

Adenómy sú najčastejšie a zároveň najrizikovejšie. Každý z nich vzniká z glandulárnej (žľazovej) sliznice a môže sa postupom rokov zmeniť na karcinóm. Odborníci ich delia na tri podskupiny:

• Tubulárny adenóm – má hladký povrch a zvyčajne do 1 cm. Riziko malignity je nízke, no pri dlhodobom pretrvávaní rastie.

• Vilózny adenóm – často väčší ako 1 – 2 cm s „chĺpkovitým“ vzhľadom. Nesie významne vyššiu pravdepodobnosť rakovinového zvratu, preto vyžaduje dôkladné sledovanie, neraz aj chirurgický zákrok.

• Tubulovilózny adenóm – mieša vlastnosti oboch predošlých typov; riziko je stredné, ale nie zanedbateľné.

2. Hyperplastické polypy

Sú malé (často pod 5 mm) a zriedka sa zvrhnú na nádor. Najčastejšie sa nachádzajú v distálnej časti čreva – v sigme a rekte. Napriek nízkemu riziku ich nemožno ignorovať, pretože sa môžu zamieňať s inými léziami.

3. Hereditárne polypózy (genetické syndrómy)

• Familiárna adenomatózna polypóza (FAP) – zriedkavé dedičné ochorenie spôsobuje stovky až tisíce adenómov už v dospievajúcom veku. Bez chirurgického zákroku (často odstránenie celého hrubého čreva) je takmer isté, že pacient v mladosti ochorie na rakovinu.

• Lynchov syndróm (hereditárna nepolypózna kolorektálna rakovina) – nositelia mutácií majú vysoké riziko nielen karcinómu hrubého čreva, ale aj rakoviny maternice, vaječníkov, močového mechúra či žalúdka. Onkologické ochorenie sa u nich objavuje o desiatky rokov skôr ako v bežnej populácii.

4. Polypy s nejasnou príčinou

Niektoré lézie vznikajú mimo známych mechanizmov; ich rizikovosť závisí od histologického nálezu, veľkosti a genetického pozadia pacienta.

Príznaky, ktoré by vás mali varovať

Väčšina polypov je „nemá“. Ak sa však zväčšujú, degenerujú, prípadne poškodí ich stolicou prechádzajúci obsah, môžu sa objaviť:

• Krv v stolici – jasne červená pri nízko položených polypoch alebo tmavá, dechtová pri léziách vyššie v čreve.

• Bolesť či kŕče brucha – prejavuje sa najmä pri väčších výrastkoch tlačiacich na okolité tkanivo.

• Zmeny rytmu vyprázdňovania – dlhodobá zápcha, pretrvávajúca hnačka alebo pocit neúplného vyprázdnenia.

• Únava a bledosť – chronické krvácanie môže viesť k anémii.

• Nešpecifický tlak v panve – ak polyp dosahuje značné rozmery.

Pri akomkoľvek z týchto príznakov je namieste návšteva gastroenterológa, aj keď príčina napokon nemusí byť závažná. Včasná diagnostika zachraňuje život.

Ako sa polypy odhaľujú

1. Kolonoskopia
   Zlatý štandard: flexibilná hadička s kamerou precestuje celé hrubé črevo a rekto-sigmoid. Lekár vidí sliznicu v reálnom čase, hneď odstráni podozrivú léziu a odošle ju na histológiu. Na Slovensku sa skríning odporúča už od 45. roku života, pri rodinnej záťaži aj skôr.

2. Sigmoidoskopia
   Skúma len posledných 50 – 60 cm čreva – vhodná pri krvácaní z rekta či u pacientov, ktorým celková kolonoskopia nevyhovuje.

3. Kapsulová endoskopia
   Pacient prehltne kameru vo veľkosti vitamínovej kapsuly. Tá počas 8 – 12 hodín sníma celé tenké i hrubé črevo. Bezbolestná metóda výborná pri nejasných krvácaniach alebo komplikovanom priebehu klasickej kolonoskopie.

4. Biopsia a histologické vyšetrenie
   Každý odstránený polyp sa mikroskopicky vyšetruje. Patológ potvrdí typ tkaniva, prítomnosť dysplázie či rakoviny a určí, ako často treba pacienta ďalej sledovať.

Spôsoby liečby

• Endoskopická polypektómia – počas kolonoskopie sa polyp odstráni slučkou alebo kliešťami; menšie lézie odídu celé, väčšie po častiach.

• Elektrokoagulácia (diatermia) – elektrický prúd odstráni polyp a zároveň zastaví krvácanie, čím znižuje riziko perforácie.

• Chirurgický zákrok – pri veľkých, mnohopočetných alebo vysoko rizikových polypoch a pri dedičných syndrómoch. Patrí sem segmentálna resekcia (odstránenie časti čreva) alebo úplná kolektómia.

• Rekonštrukcia tráviaceho traktu – po totálnej kolektómii chirurg vytvorí ileálny vak (pouch) napojený na konečník, alebo dočasnú/permanentnú stómiu.

• Následná starostlivosť – pravidelná kontrolná kolonoskopia podľa individuálneho rizika (obyčajne po 1 roku, potom každé 3 – 5 rokov).

Prevencia: čo môžete urobiť sami

Aj keď genetiku neovplyvníme, mnohé rizikové faktory máme vo vlastných rukách:

• Strava bohatá na vlákninu – celozrnné obilniny, strukoviny, ovocie a zelenina urýchľujú pasáž stolice a zriedia karcinogény.

• Obmedzenie červeného a spracovaného mäsa – nadmerný príjem nitrozlúčenín podporuje zápal a dyspláziu sliznice.

• Zdravá hmotnosť a pohyb – obezita a sedavý spôsob života zvyšujú riziko polypov aj rakoviny.

• Nefajčiť, obmedziť alkohol – karcinogény tabaku i etanolu pôsobia aj na črevnú sliznicu.

• Dostatočný príjem vápnika a vitamínu D – štúdie naznačujú ochranný efekt, no dávkovanie konzultujte s lekárom.

• Pravidelné kontroly – ak máte viac ako 45 rokov alebo blízkeho príbuzného s polypmi či kolorektálnym karcinómom, neodkladajte kolonoskópiu.

Čo si odniesť

• Polyp ≠ rakovina, no niektoré polypy sú jej predstupňom.

• Nemusia bolieť ani krvácať, preto na ne prídeme len aktívnym skríningom.

• Kolonoskopia je nenahraditeľná: diagnostikuje, lieči a zachraňuje život v jednom kroku.

• Včas odstránený polyp prakticky eliminuje riziko neskoršej onkologickej diagnózy.

• Zdravý životný štýl a preventívne vyšetrenia idú ruka v ruke – jedným bez druhého to nejde.

Uvedené informácie majú vzdelávací charakter a nenahrádzajú lekárske vyšetrenie. Pri akýchkoľvek ťažkostiach sa obráťte na svojho lekára.