- Žena
- Články
- Magazín
- Môj manžel je neuveriteľný lakomec a myslí hlavne na seba. Napriek tomu od neho neviem odísť
Môj manžel je neuveriteľný lakomec a myslí hlavne na seba. Napriek tomu od neho neviem odísť
reklama:
Tohtoročné Vianoce mi opäť otvorili oči. Sedela som pri stromčeku, usmievala sa na deti a zo všetkých síl sa snažila, aby si nevšimli, že mám slzy na krajíčku. Dúfala som totiž, že sa môj manžel aspoň tentoraz trochu posnaží a ukáže mi, že mu na mne záleží. Nepotrebovala som drahý šperk ani luxusný darček. Stačila by maličkosť, ktorú by vybral s myšlienkou na mňa.
Keď som však rozbalila obyčajný baliaci papier, zostala som ako obarená. Vnútri bol hrnček. Presne ten istý, ktorý som celé dva mesiace vídavala vo výklade malého obchodíku v našom bytovom dome. Okamžite som spoznala dúhový obrázok na jeho boku. Ten hrnček som totiž vo výklade vídavala celé týždne a dobre som vedela, že stál necelé dve eurá.“ Najviac ma nebolela samotná hodnota daru, ale to, že manžel nebol ochotný venovať mi ani trochu úsilia. Mala som pocit, že na darček zabudol a deň pred Vianocami len narýchlo kúpil prvú vec, ktorú mal po ruke.
A práve v tej chvíli ma to zasiahlo naplno. Nie preto, že by som túžila po drahých veciach. Bolelo ma, že zatiaľ čo pre seba si môj muž dopraje všetko, pre mňa a deti má vždy pripravené len minimum.
Darčeky pre seba? Tam peniaze problém nie sú
Keby som nákupy pre deti neriešila ja zo svojich úspor, podľa môjho manžela by im pod stromček úplne stačil blok a pastelky. Tvári sa, že deti nepotrebujú zbytočnosti a že ich netreba rozmaznávať. Lenže keď ide o neho samotného, zrazu sa na šetrenie zabúda.
Ešte v novembri si bez rozmýšľania doprial nový počítač za takmer 1 600 eur a k tomu nový mobil za ďalších šesťsto eur.“. Starý telefón mal vraj prasknutý displej a nechcel, aby si kolegovia v práci robili poznámky. Pri sebe nikdy nerozmýšľa nad tým, či si niečo môže dovoliť. Keď po niečom túži, jednoducho si to kúpi.
Že je šetrný, som vedela už počas chodenia. Vtedy mi to však pripadalo sympatické. Keď sme šli na večeru, často som navrhla, že si každý zaplatí za seba. Myslela som si, že takto vyzerá moderný partnerský vzťah – férovosť, rovnosť, nezávislosť. Ak raz zaplatil on, nabudúce som účet uhradila ja. Bola som presvedčená, že si bude vážiť, že z neho neťahám peniaze.
Lenže dnes spätne vidím, že som si nevšimla dôležitú vec. Môj muž nikdy nemal potrebu o mňa nejako dbať alebo ma potešiť. Všetko vnímal cez seba a svoje potreby.
To, čo sa mi kedysi páčilo, dnes neznesiem
Na začiatku mi imponovalo, že ničím neplytvá. Nikdy nevyhodil zvyšky jedla z chladničky, vždy všetko dojedol, kontroloval akcie a ceny. Myslela som si, že je jednoducho rozumný a praktický človek. Nevnímala som však, že na sebe šetriť nevie.
Mal drahé auto, kvalitný bicykel, značkovú elektroniku. To všetko považoval za potrebné, pretože to využíval on. Naopak veci, po ktorých som túžila ja, mu pripadali zbytočné.
Vzali sme sa veľmi rýchlo, po pár mesiacoch vzťahu. Bola som zamilovaná a mnohé signály som jednoducho ignorovala. Až po svadbe som pochopila, že vlastnosti, ktoré sa zdali milé počas randenia, môžu byť v každodennom živote neznesiteľné.
Nejde pritom o zlého človeka. Nemám pocit, že by ma podvádzal alebo míňal peniaze na inú ženu. Skôr je jednoducho nastavený tak, že vo všetkom myslí prednostne na seba.
Na moje túžby nikdy nebral ohľad
Raz som veľmi túžila po wellness pobyte. Nemusel byť luxusný, chcela som len pár dní oddychu vo dvojici. Odpoveď bola okamžitá.
„Teraz si to naozaj nemôžeme dovoliť. Nemôžeme stále len utrácať,“ vysvetľoval mi.
Lenže problém nebol v peniazoch. Obaja pracujeme, máme stabilné príjmy a objektívne sme si taký pobyt dovoliť mohli. Dnes už viem, že pravda bola úplne inde. Keby povedal úprimne, čo cíti, znelo by to asi takto:
„Mňa wellness nebaví a nezaujíma ma, že po tom túžiš ty.“
Nikde sme teda nešli. Ani vtedy, ani nasledujúci rok. A keď som už bola zúfalá z toho, že spolu netrávime žiadny čas, vybavil lacnú chatu od kolegu. Tváril sa, aké krásne riešenie našiel. Lenže polovicu dovolenky trávil na bicykli a každé ráno na niekoľko hodín zmizol niekam do lesa.Takto vyzeral náš spoločný čas.
Nespravodlivé financie, ktoré som sama dovolila
Dnes ma najviac hnevá, ako máme nastavené peniaze. Na spoločný účet posielame rovnakú sumu, hoci ja zarábam výrazne menej. Súhlasila som s tým na začiatku vzťahu, keď som mala pocit, že takto je to správne a férové.
Výsledok? Po zaplatení všetkých povinností mi zostane približne 240 eur, zatiaľ čo môjmu manželovi viac než 440 eur.
Keď som sa niekoľkokrát opatrne ozvala, okamžite ma odbil.
„To si robíš srandu? Veď platím všetko okolo auta. To stojí dnes stovky eur.“
Nikdy som v tej chvíli nedokázala pohotovo povedať, že tým autom jazdí prevažne on. Ja s deťmi sa zveziem len občas, keď ideme spolu na výlet alebo k rodine. Všetky správne argumenty mi napadnú až neskôr, keď je po hádke.
Možno ma má rád. Len úplne iným spôsobom
Niekedy premýšľam, či si vôbec uvedomuje, ako veľmi ma zraňuje. Keby som mu povedala, že je sebec, pravdepodobne by nechápal, čo tým myslím. Som presvedčená, že ma svojím spôsobom má rád. Lenže jeho predstava lásky je úplne iná než moja.
Mne nechýbajú drahé kabelky ani exotické dovolenky. Chcela by som sa len občas cítiť milovaná, rozmaznávaná a dôležitá. Chýba mi pozornosť, spontánnosť a malé gestá.
Deti mi nosia kresby zo školy, objatia a vlastnoručne vyrobené drobnosti. Tie ma dojmu. Ale darček od partnera má predsa inú symboliku. Je to dôkaz, že na vás myslí, že vás pozná a chce vám urobiť radosť.
Nepotrebujem romantiku ako z filmu. Nemusí mi každý týždeň kupovať kvety. Stačilo by, keby ma občas pozval na večeru alebo prišiel s niečím, čo by mi urobilo radosť.
Lenže úprimne? Už si ani nepamätám, kedy ma naposledy niekam pozval.
Trpké vianočné ponaučenie
Predvlani sme boli cez sviatky u jeho brata. Keď sa ma spýtali, čo som dostala pod stromček, pravdivo som odpovedala: „Uteráky.“
Radkov brat sa začal smiať: „Ten tvoj Ježiško je teda expert. Veď žena chce niečo osobné!“
Vtedy som sa cítila trápne. Dnes sa nad tým dokážem pousmiať, pretože tento rok som dostala ten „osobný“ hrnček s dúhou.
Lenže namiesto radosti vo mne vyvoláva iba smútok a sklamanie. Vždy keď ho vidím, pripomenie mi, ako veľmi som sa opäť cítila nepodstatná.
A úprimne? Mám pocit, že sa raz celkom náhodou rozbije.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
