Ako si mozog udržiava schopnosť obnovy a čo mu pri tom pomáha?
reklama:
Ešte donedávna sa predpokladalo, že počet nervových buniek v mozgu sa počas života iba znižuje.
Prevádzala predstava, že nové neuróny vznikajú výlučne v detstve a v období dospievania, zatiaľ čo v dospelosti už organizmus stratené bunky nedokáže nahrádzať. Neskoršie poznatky však ukázali, že realita je oveľa zaujímavejšia.
Výskumy potvrdili, že aj mozog dospelého človeka si dokáže vytvárať nové nervové bunky. Tento proces, označovaný ako neurogenéza, prebieha aj v neskoršom veku a významnú úlohu pri ňom zohráva hipokampus – oblasť mozgu úzko prepojená s pamäťou a spracovaním informácií. Novovzniknuté neuróny pritom nezostávajú izolované, ale stávajú sa súčasťou existujúcich nervových sietí a podieľajú sa na ich fungovaní.
Táto schopnosť je jedným z dôvodov, prečo sa dokážeme učiť nové zručnosti, získavať skúsenosti a prispôsobovať sa zmenám bez ohľadu na vek.
Čo tvorbu nových neurónov oslabuje?
Mozog je mimoriadne citlivý na psychický stav človeka. Medzi faktory, ktoré môžu neurogenézu výrazne narušiť, patrí dlhodobý stres, depresívne stavy a užívanie psychoaktívnych látok. V niektorých prípadoch môže dôjsť až k dočasnému zastaveniu procesu tvorby nových nervových buniek.
Negatívny vplyv sa spája aj s látkami, ako sú alkohol, nikotín či kokaín. Keď sa tvorba neurónov spomalí alebo obmedzí, často sa to prejaví zhoršením pamäte, slabšou schopnosťou sústrediť sa a poklesom ďalších mentálnych funkcií.
Napriek tomu má mozog pozoruhodnú vlastnosť – neustále sa prispôsobuje podmienkam, v ktorých človek žije. Dokáže meniť svoje fungovanie podľa každodenných skúseností a dokonca reagovať aj na poškodenie spôsobené úrazom alebo zdravotnou komplikáciou. Niektoré funkcie vie presunúť do nepoškodených oblastí, aby si zachoval čo najlepšiu výkonnosť.
Pohyb prospieva nielen telu, ale aj mozgu
Jedným z najúčinnejších spôsobov podpory mozgových procesov je pravidelná fyzická aktivita. Keď sa telo hýbe, zrýchľuje sa krvný obeh a do mozgu sa dostáva viac látok, ktoré podporujú vznik nových nervových buniek.
Pohyb má zároveň priaznivý vplyv na hormonálnu rovnováhu. Podporuje tvorbu endorfínov, ktoré pomáhajú znižovať psychické napätie, a prispieva aj k znižovaniu hladiny kortizolu, hormónu spájaného so stresom. Pozitívne pôsobí aj zvýšená hladina testosterónu.
Na dosiahnutie týchto účinkov nie sú potrebné extrémne športové výkony. Úplne postačí, ak sa pravidelne venujete aktivitám, ktoré vás bavia. Môže ísť napríklad o:
- svižnú chôdzu,
- plávanie,
- jazdu na bicykli,
- tanec.
Takéto činnosti pomáhajú udržiavať kondíciu, podporujú prekrvenie organizmu a zároveň vytvárajú vhodné podmienky pre lepšie fungovanie mozgu.
Duševná aktivita ako tréning pre nervovú sústavu
Mozog potrebuje podnety. Ak je vystavený novým informáciám, úlohám a skúsenostiam, zostáva aktívny a flexibilný.
Jednou z najjednoduchších foriem mentálneho tréningu je pravidelné čítanie. Rozvíja predstavivosť, podporuje premýšľanie a vedie k hľadaniu súvislostí medzi informáciami.
Podobný efekt môže mať aj:
- učenie sa cudzieho jazyka,
- hra na hudobný nástroj,
- spev alebo počúvanie hudby,
- aktívne vyhľadávanie nových poznatkov,
- kritické hodnotenie informácií.
Významnú úlohu zohrávajú aj nové zážitky. Cestovanie, spoznávanie prírody, komunikácia s ľuďmi či rozvíjanie záľub poskytujú mozgu podnety, ktoré ho nútia reagovať a adaptovať sa.
Za zmienku stojí aj písanie rukou. Hoci sa dnes veľká časť komunikácie presúva do digitálneho prostredia, ručné písanie zostáva pre mozog veľmi cennou aktivitou. Podporuje pamäť, predstavivosť a zapája centrá zodpovedné za koordináciu pohybu. Zároveň pomáha udržiavať jemnú motoriku a pohyblivosť rúk.
Strava a jej súvislosť s fungovaním mozgu
Nervové tkanivo obsahuje veľké množstvo tuku, preto nie je prekvapením, že kvalita prijímaných tukov môže ovplyvňovať aj zdravie mozgu.
Dôležité však nie je množstvo tuku ako také, ale jeho zdroj. Za prínosné sa považujú najmä tuky obsahujúce omega-3 nenasýtené mastné kyseliny. Naopak, nevhodné sú stužené tuky nachádzajúce sa v mnohých priemyselne spracovaných výrobkoch a margarínoch.
Mnohí ľudia sa snažia tuky zo stravy výrazne obmedzovať. Takýto prístup však nemusí byť ideálny. Tuky sú totiž potrebné na vstrebávanie vitamínov A, D, E a K, ktoré sa rozpúšťajú práve v tukoch a podieľajú sa na mnohých procesoch v organizme vrátane fungovania mozgu.
Súčasťou vyváženého jedálnička môžu byť aj prirodzené zdroje nasýtených tukov, napríklad:
- vajcia,
- maslo,
- syry.
Pri stravovaní je dôležitá pestrosť a rozumná miera. Nízkokalorický jedálniček môže byť prospešný, pokiaľ organizmu poskytuje všetky potrebné živiny.
Keďže mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány, vhodné je myslieť aj na kvalitné raňajky. Rovnako netreba zabúdať na pravidelný pitný režim a dostatočný príjem čistej nesýtenej vody.
Význam slnečného svetla, spánku a intimity
Niektoré faktory ovplyvňujú mozog nenápadne, no ich význam je veľký.
Krátky pobyt na slnku s odhalenou tvárou alebo rukami podporuje tvorbu vitamínu D v pokožke. Ten súvisí so zvyšovaním hladiny serotonínu aj ďalších faktorov, ktoré sa podieľajú na neurogenéze.
Mimoriadne dôležitý je aj spánok. Ak ho má človek nedostatok, negatívne sa to odráža na fungovaní mozgu. Môže dôjsť k spomaleniu tvorby nových neurónov v hipokampe, k narušeniu hormonálnej rovnováhy a k problémom s koncentráciou či jasnosťou myslenia.
Pozitívne pôsobí aj sexuálna aktivita. Je spojená so zvýšeným uvoľňovaním hormónov navodzujúcich pocit spokojnosti, pomáha zmierňovať stres a vytvára vhodnejšie podmienky pre procesy prebiehajúce v mozgu.
Meditácia ako podpora regenerácie mozgu
Meditácia patrí medzi oblasti, ktorým sa venuje veľké množstvo vedeckých pozorovaní. Výsledky opakovane naznačujú, že pravidelná meditačná prax môže byť spojená s nárastom sivej mozgovej hmoty vo viacerých oblastiach mozgu vrátane hipokampu.
Jej účinky sa prejavujú najmä v oblasti:
- pozornosti,
- pamäte,
- sústredenia.
Meditácia zároveň pomáha človeku viac sa zamerať na prítomný okamih a menej zaťažovať myseľ spomienkami na minulosť alebo obavami z budúcnosti.
Počas meditácie sa mení aj aktivita mozgu. V úvodných fázach sa zvyšuje aktivita alfa vĺn, zatiaľ čo pri hlbšom stave meditácie sa objavujú delta vlny spájané s regeneráciou organizmu.
Ak sa meditácia vykonáva večer, môže podporovať tvorbu melatonínu. Tento hormón je súčasťou procesov súvisiacich s neurogenézou a zároveň napomáha celkovému uvoľneniu organizmu.
Každodenné návyky rozhodujú viac, než sa zdá
Schopnosť mozgu vytvárať nové nervové bunky ukazuje, že tento orgán zostáva aktívny a prispôsobivý počas celého života. Jeho fungovanie ovplyvňuje množstvo faktorov, ktoré máme do veľkej miery vo vlastných rukách. Pravidelný pohyb, mentálna stimulácia, vyvážená strava, dostatok spánku, primeraný pobyt na slnku či meditácia vytvárajú prostredie, v ktorom môže mozog naplno využívať svoj potenciál a zachovávať si vitalitu aj vo vyššom veku.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
