Ako podporiť kvalitný spánok batoľaťa: čo naozaj funguje
reklama:
Večerné uspávanie malého dieťaťa býva pre mnohé rodiny jednou z najnáročnejších častí dňa.
Rodičia často očakávajú pokojný večer, no namiesto toho sa opakovane vracajú k postieľke, utešujú plačúce dieťa alebo odpovedajú na nekonečné volanie. Hoci existuje množstvo rád, ako tento problém vyriešiť, nie všetky stoja na reálnych poznatkoch. Kľúčom k lepšiemu spánku nie sú zázračné metódy, ale pochopenie toho, ako sa v tomto veku vyvíja detský organizmus a psychika.
Obdobie medzi prvým a tretím rokom života prináša množstvo zmien. Dieťa sa učí byť samostatnejšie, skúša, kam až môže zájsť, intenzívne objavuje svet okolo seba a zároveň stále potrebuje blízkosť rodičov. Práve večer sa všetky zážitky a emócie z celého dňa stretávajú, čo môže spôsobovať, že zaspávanie nie je také jednoduché, ako by si rodičia želali. Napriek tomu by večerné ukladanie do postele nemalo pripomínať boj. Pri vhodnom prístupe sa môže stať pokojnou súčasťou každodennej rutiny.
Prečo deti v tomto veku často nechcú zaspať
Ak chceme problém riešiť, je potrebné najprv pochopiť jeho príčiny. Spánkový rytmus batoľaťa ešte nie je úplne dozretý. Organizmus si len postupne vytvára stabilný režim tvorby melatonínu, hormónu, ktorý riadi zaspávanie a spánok. Aj preto sú malé deti mimoriadne citlivé na všetko, čo ich večer obklopuje. Stačí viac svetla, nezvyčajný hluk, teplejšia izba alebo narušený harmonogram a zaspávanie sa môže výrazne skomplikovať.
Veľký význam má aj prirodzené obdobie, počas ktorého dieťa citlivejšie prežíva odlúčenie od rodičov. Hoci už chápe, že mama alebo otec existujú aj vtedy, keď ich nevidí, ešte si nevie úplne predstaviť, že sa po noci opäť vrátia. Preto býva večerný plač často prejavom neistoty a potreby cítiť sa bezpečne, nie úmyselným vzdorom. Rodičia, ktorí si túto skutočnosť uvedomujú, zvyčajne reagujú pokojnejšie a dokážu dieťaťu vytvoriť väčší pocit istoty.
Na kvalite večerného zaspávania sa podpisuje aj priebeh celého dňa. Ak bolo dieťa neustále vystavené novým podnetom, aktívnej hre, sledovaniu obrazoviek alebo iným stimulom, jeho nervový systém zostáva aktívny ešte dlho po uložení do postele. Na rozdiel od dospelého sa malé dieťa nevie okamžite upokojiť. Potrebuje dostatok času aj vhodné prostredie, aby sa jeho organizmus pripravil na odpočinok.
Dobrým príkladom je dvojročné dievčatko, ktoré každý večer zaspávalo až neskoro v noci. Plač, odmietanie postele aj opakované privolávanie rodičov sa stali pravidelnou súčasťou večera. Po konzultácii s pediatrom rodičia zistili, že dcéra nemala pevne stanovený čas spánku, každý večer prebiehal inak a ešte krátko pred uložením sledovala televíziu. Zavedením pravidelného režimu a vyradením obrazoviek z večerného programu sa situácia postupne zmenila. Približne po troch týždňoch už zaspávala pokojne, bez plaču a vo výrazne skoršom čase. Ukázalo sa, že rozhodujúcu úlohu zohrala dôslednosť, nie žiadne špeciálne metódy.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
