- Žena
- Články
- Zdravie
- Komentovanie cudzej váhy považujeme za normálne. Váhová stigmatizácia však môže človeku vážne uškodiť
Komentovanie cudzej váhy považujeme za normálne. Váhová stigmatizácia však môže človeku vážne uškodiť
Poznámky typu „mala by si schudnúť“, „pribrala si“ alebo „mal by si sa viac hýbať“ počuli ľudia s nadváhou pravdepodobne už nespočetne veľakrát. Takéto vety často neprichádzajú len od neznámych ľudí, ale aj od rodiny, partnerov, priateľov či dokonca lekárov. Mnohí si pritom myslia, že ide o dobre mienené rady alebo motiváciu k zmene životného štýlu. V skutočnosti však môžu zanechať hlboké psychické následky a problém ešte viac zhoršiť.
Téma váhovej stigmatizácie sa v posledných rokoch dostáva čoraz viac do popredia. Odborníci upozorňujú, že verejné hodnotenie vzhľadu a telesnej hmotnosti nie je neškodné. Naopak, môže viesť k úzkostiam, depresii, poruchám príjmu potravy či sociálnej izolácii.
Ľudí s nadváhou spoločnosť často automaticky odsudzuje
V spoločnosti stále pretrváva predstava, že telesná hmotnosť vypovedá o charaktere človeka. Ľuďom s nadváhou bývajú často pripisované vlastnosti ako lenivosť, nedostatok disciplíny či slabá vôľa. Mnohí ich vnímajú ako menej atraktívnych alebo menej úspešných. Psychologička Tereza Jirotka Beníčková upozorňuje, že ide o typický prejav stigmatizácie.
Pri stigmatizácii dochádza k tomu, že človeka hodnotíme na základe jednej výraznej vlastnosti – v tomto prípade telesnej hmotnosti – a automaticky si o ňom vytvárame negatívny obraz. Takéto predsudky potom ovplyvňujú aj naše správanie voči nemu. Často ide o diskrimináciu, ktorá môže byť otvorená, ale aj veľmi nenápadná.
Zaujímavé pritom je, že váhová stigmatizácia býva výraznejšie namierená proti ženám. Od žien sa totiž spoločensky očakáva určitý ideál krásy a štíhlosti, čo vytvára obrovský tlak už od detstva.
Najviac zraňujú slová od najbližších
Mnohí ľudia si prvé bolestivé poznámky o svojom tele pamätajú už z puberty. Vety ako „nejedz toľko“, „už ti rastie zadok“ alebo „ak priberieš, nebudeš sa mi páčiť“ sa môžu človeku hlboko vryť do pamäti. Paradoxom je, že podobné komentáre často prichádzajú od ľudí, ktorí nás majú radi – rodičov, partnerov či priateľov.
Práve preto dokážu zraniť ešte viac. Človek môže nadobudnúť pocit, že nie je dosť dobrý, atraktívny alebo hodnotný. Namiesto motivácie tak často prichádza hanba, frustrácia a bezmocnosť. Psychologička upozorňuje, že mnohí ľudia po podobných poznámkach nesiahnu po zdravšom životnom štýle, ale naopak po jedle ako forme útechy.
Niektorí začnú jesť tajne, iní sa uzatvárajú do seba alebo skúšajú extrémne a nezdravé diéty. Výsledkom býva začarovaný kruh, z ktorého sa len veľmi ťažko vystupuje.
Problémom môže byť aj správanie lekárov
Ľudia s nadváhou sa často stretávajú s odsudzovaním aj v zdravotníctve. Namiesto citlivého prístupu počúvajú zjednodušené rady typu „stačí menej jesť“ alebo „musíte schudnúť“. Niektorí pacienti preto prestávajú chodiť na preventívne prehliadky, pretože sa obávajú ďalšieho ponižovania.
To môže mať vážne následky. Obezita totiž zvyšuje riziko viacerých zdravotných problémov, medzi ktoré patrí vysoký krvný tlak, cukrovka 2. typu, metabolický syndróm či problémy s kĺbmi spôsobené nadmerným zaťažením organizmu. Ak sa človek vyhýba lekárom zo strachu pred odsudzovaním, jeho zdravotný stav sa môže výrazne zhoršiť.
Psychické problémy a nadváha spolu často úzko súvisia
Odborníci upozorňujú, že obezita nemusí byť vždy príčinou psychických problémov. Veľmi často je to práve naopak. Chronický stres, úzkosti, depresia, problémy vo vzťahoch alebo dlhodobá nespavosť môžu viesť k narušeniu stravovacích návykov a následnému priberaniu.
Človek sa potom necíti dobre vo vlastnom tele, obmedzuje spoločenský život a menej sa hýbe. Izolácia a negatívne emócie sa tým ešte viac prehlbujú. Psychické ťažkosti tak vytvárajú bludný kruh, z ktorého je bez odbornej pomoci veľmi náročné uniknúť.
Jazyk má väčšiu silu, než si myslíme
Aj preto sa viaceré organizácie snažia meniť spôsob, akým o obezite hovoríme. Európska koalícia pre osoby žijúce s obezitou (ECPO) napríklad odporúča nepoužívať označenia ako „obézny človek“ či „morbidná obezita“. Namiesto toho presadzuje citlivejšie formulácie, napríklad „pacient s obezitou“.
Na prvý pohľad môže ísť o drobnosť, no jazyk výrazne ovplyvňuje to, ako človeka vnímame. Ak je niekto definovaný iba svojou diagnózou alebo vzhľadom, môže to posilňovať predsudky a pocit menejcennosti.
Prečo máme potrebu hodnotiť vzhľad iných?
Podľa novinárky Zdeny Lackovej zohráva veľkú úlohu prostredie, v ktorom vyrastáme. Už od detstva sme zvyknutí na hodnotenie vzhľadu, výkonu či správania. Médiá navyše neustále prinášajú fotografie celebrít a verejne komentujú ich telá – či už pribrali, schudli alebo zostarli.
Sociálne siete tento tlak ešte zosilnili. Ľudia zverejňujú fotografie „pred a po“, ukazujú dramatické premeny postavy a získavajú za ne obdiv. Verejnosť si tak postupne zvykla, že cudzie telo je témou na diskusiu.
Lenže medzi obyčajným komentárom a zraňujúcim odsudzovaním býva veľmi tenká hranica.
Namiesto kritiky potrebuje človek podporu
Výskumy ukazujú, že váhová stigmatizácia ľudí zriedka motivuje k zdravým zmenám. Oveľa častejšie vedie k stresu, emocionálnemu prejedaniu, strate sebavedomia a ďalšiemu priberaniu.
Ak sa človek prejedá v stresových situáciách, potrebuje skôr pochopenie, podporu a pomoc pri riešení príčin svojich problémov. Môže ísť napríklad o psychoterapiu, zvládanie stresu, kvalitnejší spánok alebo zdravšie spôsoby práce s emóciami.
Odborníci sa zhodujú, že ponižovanie a nálepkovanie situáciu iba zhoršuje. Citlivý prístup a rešpekt môžu mať naopak pozitívny vplyv nielen na psychiku človeka, ale aj na jeho celkové zdravie.
































