Žena
Články
Magazín
Svrbenie po pobyte na slnku? Môže ísť o slnečnú alergiu. Čo ju spôsobuje a ako si uľaviť

Svrbenie po pobyte na slnku? Môže ísť o slnečnú alergiu. Čo ju spôsobuje a ako si uľaviť

reklama:

Pre mnohých sú slnečné lúče symbolom leta a oddychu.

Nie každý si ich však môže užívať bez problémov. U časti ľudí totiž pobyt na slnku vyvoláva nepríjemnú kožnú reakciu známu ako slnečná alergia. Prejavuje sa svrbením, pálením či výsevom vyrážok a dokáže znepríjemniť nielen bežný deň, ale aj vytúženú dovolenku.

Prvé príznaky sa objavujú veľmi rýchlo

Slnečná alergia, označovaná aj ako slnečný ekzém, patrí medzi pomerne časté ochorenia. Odhaduje sa, že sa s ňou stretáva približne pätina populácie. U citlivých ľudí stačí krátky pobyt na priamom slnku a na pokožke sa môžu vytvoriť drobné začervenané pupienky alebo pľuzgieriky naplnené tekutinou. Najčastejšie sa objavujú na miestach, ktoré bývajú slnku vystavené najviac – na rukách, krku, dekolte alebo tvári.

Niekedy ide len o malé symetricky rozložené vyrážky, inokedy sa postihnuté miesta rozšíria natoľko, že pripomínajú klasický ekzém.

Okrem zmien na pokožke sa môžu pridať aj ďalšie ťažkosti, napríklad bolesť hlavy, zimnica alebo pocit nevoľnosti. Typické je, že problémy vzniknú niekoľko hodín až niekoľko dní po prvom intenzívnejšom kontakte so slnkom. Mnohí ľudia ich zaznamenajú pri prvom jarnom opaľovaní alebo počas úvodných dní dovolenky v teplých krajinách. Vo väčšine prípadov však príznaky postupne ustúpia samy v priebehu niekoľkých dní až týždňov.

Imunitný systém reaguje neprimerane

Za vznikom slnečnej alergie stojí vrodená náchylnosť organizmu. Imunitný systém reaguje prehnane na látky, ktoré sa vytvárajú v pokožke po pôsobení ultrafialového žiarenia, predovšetkým UVA spektra.

Existuje aj menej častá forma ochorenia – solárna žihľavka. Tá sa od bežného slnečného ekzému odlišuje veľmi rýchlym nástupom. Reakcia sa môže objaviť už niekoľko minút po vystavení slnečným lúčom. Na koži vznikajú výrazne ohraničené ružové pupence sprevádzané intenzívnym svrbením alebo pálením. Objaviť sa môžu dokonca aj na miestach prekrytých oblečením.

Vo väčšine prípadov tieto prejavy zmiznú do jednej až dvoch hodín, najneskôr do 24 hodín. Hoci ide o zriedkavú situáciu, solárna žihľavka môže vyústiť až do anafylaktického šoku spojeného so zástavou krvného obehu.

Dá sa riziko znížiť?

Slnečná alergia sa častejšie objavuje u žien v strednom veku, nevyhýba sa však ani mužom. Keďže ide o vrodenú predispozíciu, človeka sprevádza počas života. Napriek tomu približne u polovice pacientov po niekoľkých rokoch postupne ustúpi alebo sa prejavuje už len minimálne. Predpokladá sa, že pokožka si na slnečné žiarenie postupne vytvorí určitú toleranciu.

Ľudia, ktorí vedia, že patria medzi rizikovú skupinu, by mali myslieť najmä na prevenciu. Základom je pravidelné používanie opaľovacích prípravkov s ochranou proti UVA aj UVB žiareniu. Vhodným doplnkom je aj oblečenie s ochranným faktorom UPF.

Jednou z možností prevencie je aj postupné privykanie pokožky na ultrafialové žiarenie, známe ako desenzibilizácia alebo „skin hardening“. Tento postup prebieha pod dohľadom odborníkov na dermatologických pracoviskách pomocou fototerapie s presne určeným spektrom UVA a UVB žiarenia.

Naopak, návšteva solária pri sklone k slnečnej alergii vhodná nie je. Vysoké dávky UV žiarenia môžu pokožku ešte viac podráždiť a alergickú reakciu dokonca vyvolať.

Čo pomáha pri liečbe

Ak sa alergická reakcia napriek preventívnym opatreniam objaví, liečba závisí od jej intenzity. Pri miernejších prejavoch môže dermatológ odporučiť kortikosteroidné krémy alebo masti. Ak je postihnutie rozsiahlejšie, používajú sa aj kortikosteroidy vo forme tabliet.

Pri solárnej žihľavke sú súčasťou liečby aj antihistaminiká, ktoré sa využívajú aj pri iných typoch žihľavky. V prípade závažného priebehu môže byť potrebné dočasne nasadiť imunosupresíva na potlačenie nadmernej reakcie imunitného systému.

Nádej prinášajú aj nové poznatky

Vývoj v oblasti liečby pokračuje aj pri slnečnej alergii. Odborníci skúmajú, či by pacientom mohlo prospieť užívanie beta-karoténu alebo omega-3 nenasýtených mastných kyselín. Hoci doterajšie výsledky naznačujú možný prínos, zatiaľ nie je dostatok odborných dôkazov na to, aby sa tieto doplnky odporúčali všetkým pacientom.

Ľudia trpiaci solárnou žihľavkou môžu mať do budúcnosti k dispozícii aj biologickú liečbu. Tá sa už dlhší čas úspešne využíva pri chronickej alergickej žihľavke spôsobenej inými faktormi a predstavuje ďalšiu z možností liečby aj pri tomto ochorení.