- Žena
- Články
- Magazín
- Deti odišli z domu a môj život akoby stratil zmysel. S manželom si prestávame rozumieť a ja netuším, čo bude ďalej
Deti odišli z domu a môj život akoby stratil zmysel. S manželom si prestávame rozumieť a ja netuším, čo bude ďalej
reklama:
Lenka mala len štyridsaťosem rokov, keď sa jej život zrazu výrazne zmenil. Dom, ktorý bol dlhé roky plný detského smiechu, rozhovorov a každodenného ruchu, náhle stíchol. Obe deti sa osamostatnili a odišli vlastnou cestou. V dome zostala iba ona a jej manžel – a Lenka mala pocit, že nevie, čo si počať so svojím životom, ktorý je pritom ešte stále pomerne mladý.
Deti sa rozleteli do sveta
Staršia dcéra Barbora dokončila vysokú školu a krátko nato sa spolu s partnerom presťahovala takmer tristo kilometrov od rodného mesta, do Brna. Pre Lenku to nebolo jednoduché. Odchod dcéry ju veľmi zasiahol a spočiatku ho znášala ťažko. Napriek tomu ju utešovalo, že doma zostal syn Marek.
Lenže aj ten sa čoskoro rozhodol ísť vlastnou cestou. Po úspešnom ukončení štúdia na vysokej škole sa rozhodol odísť do zahraničia – a to rovno do Mexika. Pre Lenku to bol šok. Bola zvyknutá mať deti nablízku a predstava, že syn odíde na druhý koniec sveta, ju úplne zaskočila. Až do jeho odletu mu vyčítala, že takýto krok sa voči rodičom jednoducho nerobí.
Lenže rozhodnutie už bolo prijaté. A keď Marek odletel, Lenka zostala doma s pocitom obrovskej prázdnoty.
Keď život náhle stratí smer
Všetky tieto zmeny prišli v krátkom čase a Lenka sa s nimi vyrovnávala veľmi ťažko. Zrazu mala pocit, že jej každodenný život stratil zmysel. Po celé roky fungovala v stereotypnom kolotoči starostlivosti o rodinu, domácnosť a deti. Na hlbšie úvahy o vlastnom živote nemala čas.
Až keď deti odišli, začala si všímať veci, ktoré predtým prehliadala.
Uvedomila si napríklad, že s manželom si už vlastne ani veľmi nerozumejú. Roky žili vedľa seba, riešili najmä praktické záležitosti – školu detí, domácnosť, financie. V tom každodennom zhone si ani nevšimli, ako sa od seba postupne vzďaľujú.
Teraz, keď deti odišli, zostali len oni dvaja. A Lenka mala pocit, že medzi nimi zrazu vznikla veľká vzdialenosť.
Celé roky obetovala rodine – vzdala sa kariéry, venovala deťom energiu, čas aj starostlivosť. A zrazu tu nebol nikto, kto by ju potreboval tak ako kedysi. Vedela, že odchod detí nebude jednoduchý, no nikdy by si nepomyslela, že ju zasiahne taký silný pocit smútku, beznádeje a prázdnoty.
Otáznik nad manželstvom
Až po odchode syna si začala klásť otázky, ktoré si dovtedy nepripúšťala.
Čo vlastne ešte drží ich manželstvo pohromade?
Deti už odišli, spoločné záujmy takmer nemajú, romantika a vášeň medzi nimi dávno vychladli. Jediné, čo ich spájalo, bol spoločný dom a spomienky na minulosť.
Lenka mala pocit, že sa za tie roky s manželom úplne odcudzili. Kedysi spolu dokázali rozprávať celé hodiny, plánovali budúcnosť a mali spoločné sny. Postupne sa však všetko zúžilo na každodenné povinnosti.
Okrem toho si uvedomila ešte jednu vec – nemala ani blízke kamarátky. Väčšinu voľného času venovala rodine, takže priateľstvá postupne vyhasli. A teraz mala pocit, že je neskoro pokúšať sa ich obnoviť.
Premýšľala, kto by bol zvedavý na smutnú ženu bez energie, ktorá nevie, čo so sebou.
Keď sa objavia zdravotné problémy
Situácia sa postupne zhoršovala. Lenka začala mať problémy so spánkom a bez liekov na spanie nedokázala zaspať. Počas dňa ju trápila nevoľnosť a čoraz častejšie pociťovala únavu a vyčerpanie.
Začala sa obávať, že ide o skutočnú depresiu.
Rozhodla sa preto navštíviť svojho praktického lekára a požiadať ho o odporúčanie k psychiatrovi. Mala pocit, že bez liekov situáciu nezvládne.
Lekár však zvolil iný prístup. Namiesto okamžitého predpisu liekov jej odporučil najskôr návštevu psychológa.
Pre Lenku to bola nová skúsenosť. Nikdy predtým u psychológa nebola a nevedela, čo ju čaká.
Počas rozhovorov ju prekvapilo, že psychológ sa nezaujímal iba o jej súčasné pocity. Pýtal sa aj na jej detstvo, partnerský vzťah, rodinné prostredie a dokonca aj na to, ako prebiehalo detstvo a dospievanie jej detí.
Vďaka týmto rozhovorom si Lenka začala uvedomovať mnohé súvislosti. Postupne pochopila, že jej situácia nie je bezvýchodisková.
A predovšetkým si uvedomila jednu dôležitú vec – najväčšiu zmenu môže urobiť iba ona sama.
Postupný návrat do života
Začala pomaly a opatrne.
Najskôr sa ozvala niekoľkým kamarátkam, s ktorými sa roky nevidela. Postupne sa s niektorými z nich začala stretávať častejšie. Objavili aj nové spoločné záľuby – chodili spolu na bicykel, na jogu alebo do divadla.
Lenka sa začala viac venovať aj svojej záhrade, ktorá jej prinášala pokoj a radosť.
Prekvapivo sa postupne zlepšil aj jej vzťah s manželom. Znovu sa učili fungovať ako partneri, ktorí spolu trávia čas nielen zo zvyku, ale aj z vlastnej vôle. Postupne oživili niektoré aktivity, ktoré mali radi ešte v mladosti.
Po čase sa dokonca rozhodli zaobstarať si šteniatko. Spoločné prechádzky so psom sa stali každodenným rituálom, ktorý ich opäť spájal.
Lenka mala zrazu pocit, že jej život znovu získava zmysel. Tešilo ju, že sa môže o niekoho starať a že je opäť potrebná.
Pohľad odborníka
Psychoterapeutka Mgr. Wiktoria Fiurášek vysvetľuje, že Lenkin príbeh je pomerne častý.
„Mnoho rodičov zažíva obdobie, keď deti odídu z domu a oni zrazu nevedia, ako ďalej pokračovať vo svojom živote. Tento stav nazývame syndróm prázdneho hniezda. Deti, o ktoré sme sa celé roky starali, sa osamostatnia a začnú žiť vlastný život. Rodičia môžu nadobudnúť pocit, že už nie sú potrební. Strácajú jednu zo svojich dôležitých životných rolí a potrebujú znovu objaviť samých seba – svoje záujmy, hodnoty aj partnerský vzťah,“ vysvetľuje odborníčka.
Podľa nej je dôležité, aby si ľudia v takejto situácii našli nové aktivity, obnovili staré priateľstvá alebo nadviazali nové kontakty. Rovnako môže pomôcť aj pohľad na partnerský vzťah z inej perspektívy.
„Veľmi užitočná môže byť aj pomoc psychológa, ktorý človeku pomôže zvládnuť negatívne emócie a myšlienky. Nie je jednoduché čeliť im úplne sám. Aj v Lenkinej situácii zohralo dôležitú úlohu jej vlastné rozhodnutie, že chce situáciu riešiť a nenechá ju len tak plynúť,“ dodáva psychoterapeutka.
Lenkin príbeh ukazuje, že aj keď sa život po odchode detí môže na chvíľu zdať prázdny, nemusí to znamenať koniec radosti ani zmyslu. Niekedy je to práve začiatok novej životnej kapitoly, v ktorej si človek môže znovu nájsť seba samého.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
