Hygiena až na doraz? Prečo prehnaná dezinfekcia môže oslabiť imunitu
reklama:
Ešte donedávna sme mali pocit, že čím čistejšie prostredie si doma vytvoríme, tým lepšie chránime svoje zdravie. Dnes však vedci upozorňujú na opak – nadmerná sterilita môže organizmu skôr uškodiť než pomôcť. Mikroorganizmy, ktoré žijú v nás aj okolo nás, totiž zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní imunity. A práve moderný životný štýl, plný komfortu a chemických prostriedkov, túto krehkú rovnováhu narúša.
Mikroorganizmy: nepriatelia alebo spojenci?
Zmena pohľadu na baktérie sa začala už koncom 80. rokov, keď nadšenie z antibiotík postupne vystriedala opatrnosť. Ukázalo sa, že nie všetky mikroorganizmy sú škodlivé – mnohé z nich sú pre nás dokonca nevyhnutné.
Imunológovia v tom čase prišli s tzv. hygienickou hypotézou. Tá spájala rastúci výskyt alergií, ekzémov a autoimunitných ochorení s prílišnou čistotou. Odporúčania boli jednoduché – menej dezinfikovať, nepreháňať to s hygienou a dovoliť deťom prísť do kontaktu s prirodzeným prostredím.
Dnes sa však ukazuje, že realita je oveľa komplexnejšia. Kľúčovú úlohu totiž zohrávajú aj symbiotické baktérie – tie, ktoré s nami žijú v harmónii, bez toho, aby sme si ich vôbec uvedomovali. Nachádzajú sa na pokožke, slizniciach či v črevách a majú zásadný vplyv na naše zdravie.
Mikrobiológ Josef Pospíšil upozorňuje, že jednoduchšie než vypočítať, kde všade baktérie máme, je povedať, kde by byť nemali – napríklad v krvnom obehu, brušnej dutine či centrálnom nervovom systéme. Tie „naše“ baktérie sú evolučne staré a pre telo prirodzené. Riziko predstavujú skôr nové, neznáme druhy.
Ich úloha je pritom nezastupiteľná – obsadzujú priestor, ktorý by inak mohli využiť škodlivé mikroorganizmy. Ak sa táto rovnováha naruší, často nasledujú zdravotné komplikácie.
Keď to s čistotou preženiete
Moderný človek má tendenciu neustále sa „dezinfikovať“. Sprchové gély, antibakteriálne mydlá, šampóny či dezinfekčné prostriedky používame denne – často aj bez skutočnej potreby.
Tým si však z pokožky odstraňujeme nielen nečistoty, ale aj prospešné baktérie. Zároveň sa snažíme potláčať prirodzené procesy tela – potenie, mastenie pokožky či jej regeneráciu.
Podľa pani Jankovskej, ktorá sa venuje prírodnej kozmetike, je problém aj v tom, že mnohé moderné produkty obsahujú syntetické látky. Tie síce napodobňujú prírodné zložky, no nepôsobia rovnako komplexne. V rastlinách totiž nájdeme stovky účinných látok, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Izolované chemické zlúčeniny môžu pokožku dráždiť a narúšať jej prirodzené prostredie.
Bežné kozmetické výrobky navyše často obsahujú ropné deriváty. Tie síce môžu byť hypoalergénne, no ich molekuly upchávajú póry, narúšajú mikroflóru pokožky a časom môžu vyvolať alergické reakcie.
Aj preto sa dnes čoraz viac hovorí o tzv. kozmetickom minimalizme. Ľudia siahajú po prírodných olejoch, rastlinných maslách či domácich produktoch a snažia sa používať čo najmenej kozmetiky. Tento trend sa prejavil dokonca aj v kaderníctvach, kde si získava popularitu metóda „no-poo“, teda umývanie vlasov bez šampónu.
Nadmerná liečba: problém menom antibiotiká
Na podobné problémy upozorňujú aj zubári a gynekológovia. Mnoho pacientov sa totiž snaží „vyčistiť“ svoje telo od všetkých baktérií – čo je však nesprávny prístup.
Zubári napríklad varujú pred častým čistením zubov po každom jedle, ktoré môže poškodzovať zubnú sklovinu. Gynekológovia zas upozorňujú na nevhodnú snahu zbaviť sa všetkých baktérií v intímnych partiách. Ak totiž odstránime prirodzenú mikroflóru, veľmi rýchlo ju nahradia agresívnejšie mikroorganizmy.
Podobný problém predstavujú aj antibiotiká. Hoci sú v mnohých prípadoch nevyhnutné, často sa používajú zbytočne. Neúčinkujú len na konkrétny patogén, ale ničia aj prospešné baktérie – najmä tie v črevách.
A práve črevná mikroflóra je kľúčová. Odhaduje sa, že až 80 % našej imunity súvisí s črevami. Žijú v nich miliardy mikroorganizmov, ktoré pomáhajú nielen pri trávení, ale aj pri obrane proti infekciám.
Nemecká autorka Giulia Endersová upozorňuje, že mnohí ľudia užívajú antibiotiká aj raz ročne. Obnova črevnej mikroflóry pritom môže trvať mesiace. Navyše, pri vírusových ochoreniach antibiotiká vôbec nepomáhajú – ide len o placebo efekt.
Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že prežívajúce baktérie si „pamätajú“ spôsob, ako sa antibiotikám brániť. To vedie k vzniku rezistentných kmeňov, ktoré sú čoraz ťažšie liečiteľné.
Je „zdravá špina“ skutočne prospešná?
Vzťah medzi čistotou a zdravím nie je taký jednoznačný, ako sa kedysi predpokladalo. Vedci upozorňujú, že sterilné prostredie v domácnosti nemá dlhodobý efekt – baktérie sa totiž vrátia v priebehu niekoľkých minút.
Výskum pod vedením Juliane Weberová sledoval výskyt alergií a astmy u školákov v súvislosti s čistotou domácnosti. Ukázalo sa, že samotný pojem „čistota“ je ťažko definovateľný.
Deti s viacerými súrodencami mali menej zdravotných problémov, no v domácnostiach s väčším množstvom prachu sa mierne častejšie objavovalo astma. Jednoznačná súvislosť medzi upratovaním a zdravím sa však nepotvrdila.
Podobné zistenia priniesla aj štúdia University of Chicago, ktorá porovnávala zdravie detí z dvoch náboženských komunít – Amišov a Hutteritov. Amiši, ktorí žijú v úzkom kontakte s prírodou a hospodárskymi zvieratami, mali výrazne nižší výskyt alergií a astmy. Nešlo však o to, že by žili v špine – skôr boli vystavení širšiemu spektru mikroorganizmov.
Civilizácia vs. prirodzené prostredie
Jedno je isté – čím viac sa vzďaľujeme od prírody, tým častejšie sa stretávame s alergiami, ekzémami či chronickými zápalmi.
Dôvodom môže byť kombinácia viacerých faktorov:
- nadmerné používanie chemických čistiacich prostriedkov
- syntetická kozmetika
- priemyselne spracované potraviny
- chemické látky v oblečení a životnom prostredí
Psychológovia dokonca hovoria o fenoméne biofóbie – strachu z prírody a prirodzených procesov. Ľudia sa vyhýbajú kontaktu so zvieratami, hmyzom či pôdou, čím sa ochudobňujú o dôležité podnety pre imunitný systém.
Baktérie od prvých chvíľ života
Zaujímavé je, že dieťa sa rodí bez baktérií. Prvé mikroorganizmy získava počas pôrodu, kontaktom s rodičmi a najmä prostredníctvom dojčenia.
Aj preto sa kladie dôraz na:
- prirodzený pôrod
- bezprostredný kontakt kože na kožu (tzv. bonding)
- dojčenie minimálne počas prvých šiestich mesiacov
Kontakt s rôznymi mikroorganizmami už od raného veku môže pomôcť znížiť riziko alergií, aj keď je genetická predispozícia nepriaznivá. Deti narodené cisárskym rezom alebo nedojčené majú častejšie problémy s imunitou, trávením či alergickými ochoreniami.
Záver: rovnováha je kľúč
Nie je potrebné vzdať sa hygieny – tá je stále základom prevencie infekcií. Dôležité však je nájsť rovnováhu. Nadmerná sterilita môže narušiť prirodzené fungovanie organizmu rovnako ako nedostatočná hygiena.
Namiesto snahy o dokonalú čistotu sa preto oplatí:
- obmedziť zbytočné používanie antibakteriálnych prípravkov
- podporovať prirodzenú mikroflóru tela
- tráviť viac času v prírode
- a pristupovať k liečbe (najmä antibiotikami) zodpovedne
Naše telo totiž nie je sterilné laboratórium – je to živý ekosystém, ktorý potrebuje rovnováhu, nie dokonalú čistotu.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
