- Žena
- Články
- Magazín
- Počúva vás dieťa preto, že vás uznáva, alebo len zo strachu? Rozdiel, ktorý môže formovať jeho budúcnosť
Počúva vás dieťa preto, že vás uznáva, alebo len zo strachu? Rozdiel, ktorý môže formovať jeho budúcnosť
reklama:
Každý rodič chce svoje dieťa vychovať čo najlepšie.
Práve preto je téma výchovy taká citlivá a často vyvoláva rozdielne názory nielen medzi rodičmi, ale aj v celej spoločnosti. Istá miera dôslednosti je určite potrebná. Problém však vzniká vo chvíli, keď si rodič začne zamieňať rešpekt so strachom – tieto dva prístupy totiž vedú k úplne odlišným výsledkom.
Mnoho ľudí medzi nimi nevidí rozdiel. V skutočnosti však ide o zásadnú vec. Strach vzniká pod tlakom, zatiaľ čo rešpekt si dieťa vytvára prirodzene na základe vzťahu. To, že potomok dodržiava pravidlá, ešte automaticky neznamená, že vás berie ako autoritu. Môže ísť len o obavu z následkov. A takýto model funguje len krátkodobo.
Prečo je rešpekt kľúčový
Často počuť, že dnešné deti si robia, čo chcú, a chýba im úcta k dospelým. Aj keď sú rodičia dnes vo výchove miernejší než v minulosti, potreba nastavovať hranice a budovať autoritu nezmizla. Rozdiel je v tom, ako sa k tomu pristupuje.
Podľa detskej psychologičky pomáha prirodzený rešpekt zlepšiť komunikáciu medzi rodičom a dieťaťom. Vďaka nemu je jednoduchšie nájsť spoločnú reč a dosiahnuť dohodu bez zbytočných konfliktov.
Rešpekt vzniká prirodzene
Dobrá správa pre rodičov je, že rešpekt sa nedá „vynútiť“, ale ani ho netreba zložito budovať. Vzniká prirodzene, ak je vzťah zdravý. Pre malé dieťa predstavujú rodičia stred jeho sveta. Automaticky im dôveruje a má k nim silné citové puto.
Dôležité je uvedomiť si, že deti prežívajú rovnaké emócie ako dospelí – strach, neistotu, hnev aj radosť. Rozdiel spočíva len v tom, že ešte nevedia, ako s nimi pracovať. Úlohou rodiča je byť sprievodcom, ktorý im pomôže tieto pocity pochopiť a zvládnuť.
Ak je vzťah postavený na rešpekte, dieťa si postupne buduje emocionálnu stabilitu a schopnosti, ktoré využije aj v dospelosti.
Dve rôzne autority
Na prvý pohľad môže byť rozdiel medzi strachom a rešpektom nenápadný, no v praxi ide o úplne odlišné prístupy. Detská psychologička upozorňuje, že autorita založená na moci využíva tlak a kontrolu. Takýto prístup ľahko vedie k tomu, že dieťa poslúcha len preto, že sa bojí.
Na druhej strane existuje autorita postavená na osobnom príklade. Dieťa rodiča obdivuje, vníma jeho správanie a prirodzene sa mu chce podobať. Práve tento typ vplyvu je dlhodobo funkčný a zdravý.
Nie je preto nutné vyvolávať strach, aby dieťa poslúchalo. Oveľa efektívnejšie je vytvoriť prostredie, kde chce spolupracovať dobrovoľne.
Čo spôsobuje výchova založená na strachu
Zážitky z detstva si človek nesie do dospelosti viac, než si často uvedomuje. Ak dieťa vyrastá v prostredí, kde dominuje strach – či už z trestov, kritiky alebo ponižovania – môže to ovplyvniť jeho sebavedomie aj správanie v budúcnosti.
V dospelosti sa to môže prejaviť napríklad obavami z autorít, problémami postaviť sa za seba alebo neschopnosťou odmietnuť niečo, s čím nesúhlasí. Zároveň sa môže naučiť vyhýbať pravde, skrývať chyby alebo hľadať spôsoby, ako obísť pravidlá.
Naopak, ak je vo vzťahu prítomný rešpekt, dieťa sa nebojí robiť chyby. Vie, že ich môže priznať a poučiť sa z nich.
Rodič nie je kamarát
Moderné trendy vo výchove často smerujú k tomu, aby bol rodič skôr „parťákom“ než autoritou. Takýto prístup nefunguje ideálne.
Priateľstvo je založené na rovnosti, no vzťah medzi rodičom a dieťaťom túto rovnováhu nemá. Dieťa potrebuje niekoho, kto ho usmerní, poskytne mu istotu a pomôže mu orientovať sa vo svete, ktorému ešte úplne nerozumie.
Rodič môže byť láskavý a blízky, no zároveň musí zostať tým, kto určuje hranice. Práve tie dávajú dieťaťu pocit bezpečia a jasné pravidlá. Ak by rodič túto rolu opustil, môže sa stať, že dieťa prestane rešpektovať akékoľvek obmedzenia a kontrola sa úplne vytratí.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
