Žena
Články
Magazín
Prečo by ste mali zaradiť visenie na hrazde do svojho dňa: jednoduchý pohyb s veľkým efektom

Prečo by ste mali zaradiť visenie na hrazde do svojho dňa: jednoduchý pohyb s veľkým efektom

reklama:

Na prvý pohľad ide o banalitu – chytiť sa tyče a nechať telo voľne visieť.

Žiadne zložité techniky, drahé pomôcky ani špeciálny tréning. Práve v tejto jednoduchosti sa však skrýva jeho sila. Visenie na hrazde patrí medzi nenápadné, no mimoriadne účinné návyky, ktoré môžu výrazne ovplyvniť zdravie pohybového aparátu. Odborníci z oblasti ortopédie aj fyzioterapie čoraz častejšie poukazujú na to, že tento prirodzený pohyb má pozitívny vplyv na chrbticu, kĺby aj svaly – a pritom ho zvládne takmer každý.

Stačí si spomenúť na detstvo. Deti sa spontánne vešajú na preliezačky, šplhajú a hojdajú sa bez toho, aby nad tým premýšľali. Ich telo pri tom pracuje prirodzene – chrbtica sa uvoľňuje, ramená získavajú väčší rozsah pohybu a svaly sa napínajú aj uvoľňujú v zdravom rytme. V dospelosti sa však tento typ pohybu z nášho života vytráca. Väčšinu dňa presedíme, často zhrbení nad obrazovkou, pričom chrbtica je neustále tlačená smerom nadol. Visenie na tyči predstavuje presný opak – pomáha tento tlak vyrovnávať.

Čo sa deje v tele, keď visíte

Aj keď to vyzerá pasívne, v tele prebieha množstvo užitočných procesov. Chrbtica sa vďaka uvoľneniu začína jemne naťahovať, čím sa znižuje tlak na medzistavcové platničky. Ide o efekt podobný trakcii, ktorú poznáme z rehabilitačných terapií. Pravidelné vykonávanie tohto jednoduchého pohybu môže priniesť úľavu najmä ľuďom, ktorých trápia bolesti v spodnej časti chrbta.

Takéto „odľahčenie“ chrbtice zároveň prispieva k lepšej pohyblivosti. Výskumy naznačujú, že jemné naťahovanie chrbtice pomáha znižovať nepríjemné pocity spojené s jej opotrebovaním a podporuje funkčnosť pohybového systému.

Veľmi dôležitý je aj vplyv na ramená. Moderný život nás núti držať ruky a ramená neustále pred telom – pri práci na počítači, šoférovaní či používaní telefónu. Výsledkom je stuhnutie hrudníka a oslabenie svalov v oblasti lopatiek. Visenie na hrazde tento problém prirodzene kompenzuje. Ramenný pletenec sa otvára, svaly sa aktivujú a kĺby získavajú väčšiu voľnosť aj lepšie prekrvenie.

Ďalším bonusom je posilnenie úchopu. Sila rúk a predlaktí pritom nie je len otázkou výkonu – ukazuje sa, že súvisí aj s celkovým zdravím organizmu. Pravidelné visenie patrí medzi najjednoduchšie spôsoby, ako túto schopnosť zlepšovať bez špeciálneho tréningu.

Pri tomto pohybe dochádza aj k prirodzenému pretiahnutiu celého tela. Uvoľňujú sa svaly pozdĺž chrbtice, natiahnu sa oblasti okolo bedier a zapájajú sa aj svaly dôležité pre dýchanie. Mnohí ľudia opisujú po krátkom vise pocit väčšej ľahkosti a uvoľnenia, akoby sa telo „natiahlo“ a zbavilo nahromadeného napätia.

Ako pripomína odborníčka na pohyb Katy Bowman, pohyb by nemal byť vnímaný len ako aktivita vyhradená pre tréning. Telo ho potrebuje priebežne počas celého dňa. A práve visenie je jednoduchý spôsob, ako ho do bežného života zaradiť.

Na technike záleží viac, než si myslíte

Aj pri takto jednoduchom pohybe je dôležité správne prevedenie. Nesprávna poloha môže znížiť účinok alebo viesť k zbytočnému preťaženiu.

Najvhodnejším začiatkom je pasívny vis. Telo je uvoľnené, ruky držia tyč približne na šírku ramien a nohy voľne visia. Mierne pokrčené kolená pomáhajú znížiť napätie v spodnej časti chrbta.

Častou chybou je poloha ramien – ak sa vytiahnu smerom k ušiam, môže to spôsobovať nepríjemné preťaženie. Oveľa vhodnejšie je jemne stiahnuť ramená nadol a dozadu. Tým sa aktivujú svaly v oblasti lopatiek a celé cvičenie je účinnejšie aj bezpečnejšie.

Koľko stačí?

Začiatky by mali byť pozvoľné. Úplne postačí niekoľko krátkych visov v trvaní 10 až 20 sekúnd. Postupne je možné čas predlžovať. Pokročilejší môžu smerovať k niekoľkým minútam denne, ideálne rozdeleným do viacerých kratších úsekov.

Dôležitejšia než dĺžka jedného visu je pravidelnosť. Každodenný krátky kontakt s týmto pohybom má väčší význam než občasné dlhé cvičenie.

Čo ovplyvňuje výsledok

Efektivitu visenia ovplyvňuje niekoľko faktorov:

vhodná výška tyče, ktorá umožní úplné natiahnutie tela
dostatočná sila úchopu, ktorá býva často limitujúcim prvkom
pravidelnosť vykonávania
aktuálny stav ramien a celkového pohybového aparátu

Možnosti pre pokročilejších

Keď si telo na visenie zvykne, možno pridať aktívnejšie varianty. Napríklad jemné priťahovanie lopatiek, presuny váhy alebo postupné zapájanie zhybov. Tie predstavujú komplexný cvik, ktorý zapája viacero svalových skupín naraz.

Jednoduché riešenie aj doma

Ak nemáte k dispozícii hrazdu vonku alebo vo fitnescentre, riešenie je jednoduché. Existujú hrazdy do dverí, ktoré sa dajú rýchlo namontovať bez zásahu do steny. Vďaka nim môžete zaradiť visenie do každodenného režimu priamo doma.

Návrat k tomu, čo je prirodzené

Visenie nie je žiadna novinka ani módny trend. Ide o pohyb, ktorý bol pre človeka kedysi bežnou súčasťou života – pri šplhaní či pohybe v prírode. Dnes nám chýba, a práve to sa odráža na stave chrbtice aj držaní tela.

Dobrou správou je, že návrat k tomuto jednoduchému návyku je otázkou pár minút denne. Stačí začať postupne a dať telu príležitosť robiť to, na čo bolo prirodzene stvorené.

reklama:

Zdieľať