Žena
Články
Magazín
Psychická pohoda sa dá podporiť aj vlastnými silami. Tieto jednoduché techniky majú oporu vo vede

Psychická pohoda sa dá podporiť aj vlastnými silami. Tieto jednoduché techniky majú oporu vo vede

reklama:

Starostlivosť o psychické zdravie už dávno neznamená iba návštevu odborníka alebo liečbu duševných ochorení.

Rovnako dôležitú úlohu zohrávajú aj každodenné návyky, ktoré môžu človeku uľahčiť zvládanie stresových situácií, úzkosti, smútku či psychického vyčerpania. Niektoré z nich pritom nie sú založené na populárnych radách zo sociálnych sietí, ale na poznatkoch psychológie a výsledkoch vedeckých výskumov.

Výhodou týchto metód je ich jednoduchosť. Nevyžadujú špeciálne pomôcky ani odborné vzdelanie a väčšina ľudí ich dokáže zaradiť do bežného života.

Doprajte si rovnaké pochopenie, aké venujete iným

Ľudia bývajú často najtvrdšími kritikmi samých seba. Stačí drobné zlyhanie a okamžite sa objavia výčitky, pocit nedostatočnosti alebo presvedčenie, že všetko pokazili. Oveľa prospešnejší je však opačný prístup.

Psychologička Kristin Neff vo svojej knihe Sebasúcit vysvetľuje, že človek by mal voči sebe prejavovať rovnakú mieru láskavosti, podpory a starostlivosti, akú prirodzene poskytuje dobrému priateľovi. Dlhoročné výskumy, ktorým sa venuje viac než pätnásť rokov, podľa nej ukazujú, že ľudia s vyššou mierou sebasúcitu častejšie pociťujú menej úzkosti, depresívnych prejavov aj chronického stresu.

Písanie dokáže uľaviť od nahromadených emócií

Jednou z najviac preskúmaných techník psychologickej samopomoci je zapisovanie vlastných pocitov. Americký psychológ James W. Pennebaker sa tejto téme venuje už celé desaťročia a skúma, čo sa deje s človekom, keď si niekoľko dní po sebe zapisuje svoje najťažšie zážitky, myšlienky a emócie.

Vo svojej publikácii upozorňuje, že hovoriť alebo písať o bolestivých skúsenostiach nie je jednoduché, no práve to môže priaznivo ovplyvniť psychické aj telesné zdravie. Pri tejto metóde pritom vôbec nezáleží na štýle písania. Dôležité je venovať niekoľko minút úprimnému zachyteniu toho, čo človek prežíva, bez obáv z toho, že text bude niekto hodnotiť.

Všímavosť pomáha opustiť život na autopilotovi

Mnohí ľudia trávia veľkú časť dňa v myšlienkach na minulosť alebo budúcnosť. Práve na to reaguje mindfulness, známa aj ako všímavosť. Jej cieľom je sústrediť pozornosť na prítomný okamih a vnímať ho bez okamžitého posudzovania.

Jon Kabat-Zinn, ktorý patrí medzi priekopníkov tejto metódy, opisuje všímavosť ako vedomé a zámerné upriamenie pozornosti na prítomnosť bez hodnotenia. Patrí medzi psychologické postupy, ktorým sa vedci venujú už dlhé roky. Výsledky výskumov naznačujú, že pravidelné cvičenie všímavosti môže prispieť k zmierneniu stresu a úzkosti, zároveň môže znižovať pravdepodobnosť opakovaných depresívnych epizód.

Nie každá myšlienka odráža skutočnosť

To, ako sa človek cíti, nezávisí iba od samotnej situácie, ale aj od toho, aký význam jej pripisuje. Na tento princíp upozorňoval zakladateľ kognitívnej terapie Aaron T. Beck.

Vo svojej práci Kognitívna terapia a emočné poruchy uvádza, že emocionálne reakcie vyplývajú zo spôsobu, akým ľudia udalosti interpretujú. Psychológovia preto odporúčajú spochybniť automatické myšlienky a zamyslieť sa nad tým, či ide o objektívny fakt, alebo iba o vlastnú interpretáciu.

Existujú situácie, keď samopomoc nestačí

Tieto techniky môžu byť účinnou podporou počas náročných období, pri bežnom strese alebo psychickom preťažení. Svoje limity však majú.

Ak úzkosť, depresívne prežívanie, panické ataky alebo myšlienky na sebapoškodzovanie pretrvávajú dlhodobo, je potrebné obrátiť sa na psychológa alebo psychiatra. Samopomocné postupy majú svoje miesto ako súčasť celkovej starostlivosti o duševné zdravie, nemali by však nahrádzať odbornú liečbu.