Spôsobuje očkovanie autizmus alebo astmu? Najčastejšie mýty pod lupou
reklama:
Očkovanie patrí medzi najdiskutovanejšie témy dnešnej doby. Na jednej strane stojí medicína a vedecké dôkazy, na druhej množstvo obáv, poloprávd a často aj úplných nezmyslov, ktoré sa šíria najmä na internete. Medzi najčastejšie tvrdenia patrí napríklad to, že vakcíny spôsobujú autizmus, vyvolávajú alergie či astmu alebo obsahujú nebezpečné látky ako hliník. Ako je to však v skutočnosti?
Prečo sa vôbec očkuje
Na Slovensku aj v iných krajinách Európy existuje systém povinného očkovania proti viacerým závažným infekčným ochoreniam. Patria sem napríklad záškrt, čierny kašeľ, tetanus, detská obrna, vírusová hepatitída B, ochorenia spôsobené baktériou Haemophilus influenzae typu b, ale aj osýpky, rubeola či mumps.
Hlavným cieľom očkovania nie je len ochrana jednotlivca, ale celej populácie. Kľúčovým pojmom je takzvaná kolektívna imunita. Aby fungovala, musí byť zaočkovaná väčšina populácie – spravidla viac než 90 %. Vďaka tomu sa infekcia nemá ako šíriť a chránení sú aj tí, ktorí sa očkovať nemôžu, napríklad malé deti alebo ľudia s oslabenou imunitou.
Lekári zároveň upozorňujú, že aj keď sa niektoré choroby dnes takmer nevyskytujú, neznamená to, že sa nemôžu vrátiť. Stačí pokles zaočkovanosti a infekcia sa môže opäť začať šíriť.
Ako vysvetľujú odborníci, cieľom očkovania je ideálne úplné odstránenie konkrétneho ochorenia – čo sa podarilo napríklad pri pravých kiahňach. Pri mnohých ďalších chorobách sa vďaka nemu aspoň výrazne znížil ich výskyt v populácii.
Najrozšírenejšie mýty o očkovaní
Mýtus č. 1: Očkovanie spôsobuje autizmus
Toto tvrdenie patrí medzi najznámejšie, no zároveň aj najviac vyvrátené. Jeho pôvod siaha do roku 1998, keď gastroenterológ Andrew Wakefield publikoval štúdiu, v ktorej naznačil súvislosť medzi očkovaním proti osýpkam, mumpsu a rubeole a vznikom autizmu.
Neskôr sa však ukázalo, že jeho výskum bol nepresný a zavádzajúci. Po dôkladnom vyšetrovaní bola štúdia stiahnutá a Wakefield prišiel o lekársku licenciu. Odvtedy prebehlo množstvo rozsiahlych vedeckých výskumov, ktoré žiadnu súvislosť medzi očkovaním a autizmom nepotvrdili.
Inými slovami – ide o mýtus, ktorý nemá oporu vo vede.
Mýtus č. 2: Vakcína proti osýpkam spôsobuje zápaly ucha alebo pľúc
Niektoré vakcíny obsahujú oslabený živý vírus, čo môže u malej časti detí vyvolať mierne príznaky podobné ochoreniu – napríklad vyrážku alebo zvýšenú teplotu. Tieto reakcie sa môžu objaviť približne 5 až 12 dní po očkovaní.
To však neznamená, že vakcína spôsobuje komplikácie, ktoré sú typické pre samotnú chorobu. Zápal stredného ucha, zápal pľúc alebo zápal mozgu sú spojené najmä s prirodzenou infekciou osýpkami, nie s očkovaním.
Riziko zápalu mozgu po vakcíne je extrémne nízke – menej než jeden prípad na 10 miliónov dávok. Pri samotnom ochorení je však toto riziko niekoľkonásobne vyššie.
Mýtus č. 3: Očkovanie vyvoláva astmu alebo alergie
Obavy z toho, že vakcíny spôsobujú astmu alebo zhoršujú alergické ochorenia, sú pomerne časté. Veľké epidemiologické štúdie však takúto súvislosť nepotvrdili.
Napríklad výskum sledoval desaťtisíce detí a porovnával výskyt astmy u očkovaných a neočkovaných. Výsledok bol jasný – riziko astmy nebolo u očkovaných detí vyššie.
Naopak, u pacientov s astmou alebo atopickým ekzémom sa očkovanie často odporúča. Títo ľudia totiž môžu mať pri niektorých infekčných chorobách ťažší priebeh.
Alergická reakcia po očkovaní je možná, no veľmi zriedkavá. Závažné reakcie, ako napríklad anafylaktický šok, sa vyskytujú približne v jednom prípade z milióna.
Mýtus č. 4: Vakcíny obsahujú nebezpečný hliník a iné škodliviny
Je pravda, že niektoré vakcíny obsahujú hliník. Ten sa používa ako pomocná látka, ktorá zvyšuje účinnosť vakcíny. Množstvo hliníka vo vakcínach je však veľmi malé a ani zďaleka nedosahuje hranice, ktoré by mohli byť pre človeka rizikové.
Podobne je to aj s látkami obsahujúcimi ortuť (napríklad etylortuť), ktoré sa v minulosti používali ako konzervačné látky. Vedecké štúdie nepreukázali ich škodlivý vplyv na ľudský organizmus v množstvách, ktoré sa nachádzali vo vakcínach.
Pri výrobe vakcín sa môžu použiť aj antibiotiká, aby sa zabránilo kontaminácii. Ich zvyškové množstvá sú však minimálne a pre človeka nepredstavujú riziko.
Mýtus č. 5: Očkovanie má veľa vedľajších účinkov
Toto tvrdenie je čiastočne pravdivé – rovnako ako pri každom lieku, aj pri očkovaní sa môžu objaviť vedľajšie účinky. Väčšinou ide o mierne a krátkodobé reakcie, ako je bolesť v mieste vpichu, začervenanie, únava alebo mierna horúčka.
Závažné reakcie sú veľmi zriedkavé. V niektorých prípadoch môže ísť o genetickú predispozíciu organizmu. Ako príklad sa uvádzajú febrilné kŕče, ktoré sa však môžu objaviť aj pri bežných infekčných ochoreniach.
Dôležité je, že všetky závažné alebo nečakané nežiaduce účinky sa povinne hlásia. Na Slovensku ich eviduje napríklad Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorý dohliada na bezpečnosť liekov a vakcín.
Prečo je dôležité veriť overeným informáciám
Očkovanie patrí medzi najúčinnejšie nástroje modernej medicíny. Vďaka nemu sa podarilo zachrániť milióny životov a výrazne obmedziť šírenie nebezpečných chorôb.
Mýty a dezinformácie však môžu podkopávať dôveru verejnosti a viesť k poklesu zaočkovanosti. A práve to vytvára priestor pre návrat ochorení, ktoré sme už považovali za takmer zabudnuté.
Preto je dôležité čerpať informácie z dôveryhodných zdrojov a nenechať sa ovplyvniť neoverenými tvrdeniami. V otázkach zdravia totiž rozhodujú fakty – nie dojmy alebo strach.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
