Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Tínedžeri cez víkend dlho spia? Nie je to rozmaznanosť, ale potreba mozgu

reklama:
Tínedžeri cez víkend dlho spia? Nie je to rozmaznanosť, ale potreba mozgu
Tínedžeri cez víkend dlho spia? Nie je to rozmaznanosť, ale potreba mozgu Foto: depositphotos.com

Ak máte doma dospievajúce dieťa, pravdepodobne poznáte ten scenár: sobota, nedeľa a z izby sa doobeda nikto neozýva.

Niekedy dokonca ani poobede. Pre rodičov to môže vyzerať ako čistá lenivosť. V skutočnosti však ide o niečo úplne iné.

Odborníci sa zhodujú – dlhší spánok cez víkend nie je problém, ale prirodzená reakcia tela na jeho nedostatok počas týždňa. A pre psychické zdravie mladých ľudí môže byť dokonca veľmi dôležitý.

Víkend ako jediná šanca „dobiť baterky“

Dospievajúci fungujú v inom režime než dospelí. Ich biologické hodiny sú posunuté a zároveň potrebujú viac spánku. Lenže realita školského života im to často neumožňuje.

Ranné vstávanie, povinnosti v škole, krúžky aj čas strávený pri obrazovkách spôsobujú, že počas pracovných dní spia menej, než by mali. Výsledok? Na konci týždňa majú výrazný spánkový deficit.

A práve víkend im dáva priestor tento deficit aspoň čiastočne vyrovnať.

Menej spánku = vyššie riziko psychických problémov

Podľa výskumu publikovaného v odbornom časopise Journal of Affective Disorders má víkendové dospávanie konkrétny dopad na psychiku. Mladí ľudia vo veku 16 až 24 rokov, ktorí si cez víkend doprajú viac spánku, môžu mať až o 41 % nižšie každodenné riziko depresie.

Spánok a psychické zdravie sú totiž úzko prepojené. Lepšie pochopenie tohto vzťahu môže pomôcť nielen pri prevencii, ale aj pri liečbe depresívnych stavov u mladých.

Koľko spánku tínedžeri skutočne potrebujú

Ideálny spánok pre dospievajúcich sa pohybuje okolo deviatich hodín denne. Väčšina z nich sa k tomuto číslu ani nepriblíži.

Bežne spia len šesť až sedem hodín, čo znamená, že si každý deň „požičiavajú“ energiu na úkor budúcnosti. Do konca týždňa sa tak môže nazbierať aj viac než desať hodín spánkového dlhu.

Nie je preto prekvapením, že telo si ho snaží dohnať vždy, keď má príležitosť.

Mýtus o lenivosti neplatí

Predstava, že tínedžer, ktorý spí doobeda, je jednoducho lenivý, je mylná. Odborníci hovoria jasne – ide o biologický mechanizmus.

Dospievajúci patria medzi skupiny, ktoré sú najviac ohrozené nedostatkom spánku. Ich organizmus si preto prirodzene vyžaduje viac oddychu, najmä ak ho počas týždňa nedostáva dosť.

Mozog sa vyvíja aj vtedy, keď spíme

Spánok má u tínedžerov zásadný význam aj z hľadiska vývoja. Po ranom detstve ide o druhé najintenzívnejšie obdobie, počas ktorého sa mozog formuje.

Hoci telo môže pôsobiť dospelo, mozog dozrieva až približne do polovice dvadsiatych rokov. Počas spánku prebiehajú procesy, ktoré sú pre tento vývoj kľúčové – spracovanie emócií, ukladanie informácií či regenerácia.

Ak spánok chýba, môže to viesť k:

  • väčšej citlivosti na stres,
  • častejším úzkostiam a depresívnym stavom,
  • negatívnejšiemu vnímaniu bežných situácií.

Zároveň platí, že psychické problémy môžu spánok ešte viac narušiť – ide teda o začarovaný kruh.

Ani víkendové vyspávanie by nemalo byť extrémne

Aj keď je dospávanie prospešné, netreba to preháňať. Ideálne je, ak si tínedžer cez víkend posunie spánok len o niekoľko hodín.

Príliš veľký rozdiel oproti bežnému režimu môže narušiť biologické hodiny a spôsobiť stav podobný jet lagu na začiatku týždňa.

Pomáha aj dodržiavanie základných pravidiel:

  • chodiť spať približne v rovnakom čase,
  • obmedziť používanie mobilu či počítača pred spaním,
  • vyhnúť sa kofeínu v druhej polovici dňa.

Signály, ktoré by ste nemali ignorovať

Zmeny v spánku sú u tínedžerov bežné, no niekedy môžu naznačovať aj hlbší problém.

Zvýšenú pozornosť si zaslúžia situácie, keď:

  • cez víkend spia výrazne dlhšie (o 5 a viac hodín),
  • počas týždňa spia menej než 7 hodín,
  • mení sa ich správanie alebo nálada,
  • často zaspávajú aj cez deň,
  • zhoršuje sa ich sústredenie alebo školské výsledky,
  • aj po dlhom spánku zostávajú unavení,
  • majú dlhodobý problém ráno vstať.

Rizikom môže byť aj sociálne stiahnutie – keď sa uzatvoria do seba, prestanú sa stretávať s priateľmi a strácajú záujem o veci, ktoré ich predtým bavili.

V takom prípade je dôležité začať rozhovor a zvážiť aj pomoc odborníka.

reklama:

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčané

Monika Rybárová
Autor Dátum 30. marca 2026

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zena.sita.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.