Aktívne dieťa? Keď temperament prekračuje hranice bežnosti
reklama:
Ako rozpoznať hyperaktivitu u dieťaťa a čo môže rodič urobiť, aby mu pomohol
Niektoré deti majú od narodenia obrovský záťah – behajú, vymýšľajú, kričia, vyskakujú z postele, akoby nikdy nepotrebovali oddych. Otázky chrlia rýchlosťou blesku, chvíľku sa hrajú s jednou hračkou, vzápätí už testujú hranice ďalšej. Mnohí rodičia si časom začnú klásť otázku: „Je to len temperament, alebo niečo viac?“
Keď neposednosť prerastá do problému
Každé dieťa je jedinečné. Niektoré sa hrajú pokojne celé hodiny, iné sú ako perpetuum mobile. Nie je jednoduché odhadnúť, kedy ide len o živšie dieťa a kedy sa správanie vymyká norme. Najmä u najmenších, okolo druhého roku života, je prirodzené, že sa ešte len učia ovládať svoje reakcie a pozornosť.
Existujú však prejavy, ktoré môžu signalizovať, že dieťa potrebuje špeciálny prístup.
Patrí sem napríklad:
-
veľmi krátka schopnosť sústrediť sa, neustále preskakovanie medzi činnosťami
-
nemožnosť ostať chvíľu v pokoji, aj pri obľúbených hrách
-
impulzívne správanie, napríklad skákanie do reči alebo konanie bez rozmýšľania
-
rušenie iných, vtrhávanie do hier, vyrušovanie dospelých
-
neprimerané výbuchy hnevu alebo sĺz, slabá kontrola emócií
Tieto správania samy o sebe nemusia znamenať poruchu. Rozhoduje najmä to, do akej miery narúšajú bežný život dieťaťa a jeho okolia.
Prvé náznaky ešte pred narodením?
Niektoré mamy spomínajú, že ich dieťa bolo „divoké“ už v maternici – neustále kopalo, hýbalo sa, bolo aktívne vo dne v noci. Hoci tieto pocity nie sú oficiálnym kritériom na určenie diagnózy, výskumy naznačujú istú spojitosť medzi intenzívnym pohybom plodu a živším temperamentom po pôrode. Netreba však robiť unáhlené závery – aktívny plod často znamená jednoducho zdravý vývoj.
Keď batoľa nedokáže spomaliť
U niektorých detí sa hyperaktivita prejavuje už okolo druhého roku. Nevydržia sedieť, do všetkého strkajú, pri čítaní knižky rýchlo odbehnú preč, a aj keď sú unavené, ich telo sa akoby nedokázalo zastaviť. Takéto deti to nemajú ľahké – nedokážu svoju energiu usmerniť, a to spôsobuje stres nielen im, ale aj ich rodičom.
V tomto veku sa ešte porucha pozornosti a hyperaktivita (ADHD) nediagnostikuje – mozog sa stále formuje a niektoré správania môžu časom ustúpiť. Napriek tomu sa odporúča všímať si opakované vzorce a poradiť sa s pediatrom.
Ako pracovať s veľmi aktívnym dieťaťom bez trestov a výčitiek
Pokyny typu „ukľudni sa“ zvyčajne zaberú len málokedy – najmä pri deťoch, ktorých telíčka sú stále v pohybe. Namiesto boja pomáha vytvoriť prostredie, ktoré dieťaťu poskytne oporu, poriadok a možnosť naučiť sa reagovať primerane.
Čo funguje?
-
Denný režim a rutiny – keď má dieťa jasne stanovený priebeh dňa, cíti sa bezpečnejšie. Predvídateľnosť upokojuje.
-
Zmysluplný pohyb – aktívne deti potrebujú fyzickú aktivitu, no nie chaotickú. Skákanie na trampolíne, lezenie, prechádzky alebo joga pre najmenších pomáhajú uvoľniť energiu a podporujú rozvoj motoriky.
-
Tiché miesto na oddych – útulný kútik s vankúšmi, knihami alebo senzorickými hračkami môže pomôcť, keď emócie naberú na sile.
-
Dychové hry – napríklad fúkanie do pierka, bublifuku alebo pomalé dýchanie pri svetielku. Zábavná forma relaxu, ktorá zároveň učí sebaregulácii.
-
Vyvážená strava – niektoré deti citlivo reagujú na sladkosti či umelé prísady. Strava bohatá na bielkoviny, zdravé tuky a zeleninu môže pomôcť stabilizovať správanie.
Najväčšiu silu však má porozumenie. Mnohé výbuchy a ťažkosti dieťaťa nie sú zámerom. Malý človek jednoducho ešte nemá vyvinuté schopnosti na zvládanie vlastných reakcií. Dospelý by mal byť tým, kto mu pomôže pochopiť a zvládnuť svet okolo.
Nezostávajte na to sami
Výchova dieťaťa, ktoré nevie obsedieť, vie byť vyčerpávajúca. Niekedy máte pocit, že už nemáte kde načerpať sily – a predsa každý deň znovu začínate. Dobrá správa je, že na to nie ste sami. Podporné skupiny, komunitné centrá, odborníci – všetko sú to možnosti, ako získať pomoc, radu aj pochopenie.
Záver
Hyperaktivita nemusí byť prekážkou v šťastnom detstve ani rodinnom živote. Je to výzva, ktorú možno zvládnuť láskavým a trpezlivým prístupom. Dôležité je hľadať rovnováhu – pochopiť potreby dieťaťa, podporiť ho a zároveň ho viesť k tomu, aby sa postupne učilo zvládať seba samého.
Nie každé živé dieťa je hyperaktívne. No každé si zaslúži bezpečný priestor, kde môže rásť, učiť sa a byť prijaté také, aké je.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
