Žena
Články
Magazín
Keď sa z podpory stane tlak: Prečo dokonalé dieťa neexistuje a čo dokážu urobiť prehnané očakávania

Keď sa z podpory stane tlak: Prečo dokonalé dieťa neexistuje a čo dokážu urobiť prehnané očakávania

reklama:

Začiatok školského roka je pre deti plný nových dojmov a povinností. Do toho často vstupujú aj rodičia, ktorí túžia po tom, aby ich potomok „uspel“ čo najviac. Niekedy sa však dobrý úmysel zmení na prehnaný tlak. Namiesto radosti z učenia či športu potom prichádza úzkosť, strach zo zlyhania alebo úplná strata motivácie.

Len málo ľudí vyrastalo v prostredí bez kritiky – kde by zaznievali len slová povzbudenia a uznania. Či už ide o známky v škole, športové výsledky alebo krúžky, rodičia často očakávajú viac, než dieťa dokáže alebo chce dať. A hoci to robia z presvedčenia, že mu tým pomôžu, v skutočnosti mu môžu ublížiť. Podstatné je totiž to, že nie každé dieťa túži byť najlepšie.

Čo je motivácia a čo už ambícia

Motivácia vychádza zvnútra. Každý človek má prirodzenú potrebu niekam patriť, zažívať úspech či byť milovaný. Ak rodič podporí dieťa v tom, čo si samo želá, posilní jeho vnútorný drive.

Ambícia je iná – prichádza zvonka. Prvák zvyčajne netúži stať sa premiantom triedy, to sú často očakávania rodičov. „Mnoho rodičov si do detí premieta vlastné nenaplnené ciele. To nemusí byť problém, pokiaľ vnímajú aj želania dieťaťa,“ hovorí detská psychologička Romana Mrázková.

Ako vyzerá rodič, ktorý to s ambíciami preháňa

Stačí sa pozrieť na konkrétne situácie. Niekedy rodič trvá na gymnáziu, hoci dieťa má úplne iné predstavy. Inokedy núti introverta do kolektívnych športov. „Na to máš!“ – veta, ktorá môže znieť povzbudivo, ale nemusí odrážať reálne schopnosti či povahu dieťaťa.

Problém nastáva, keď rodičovské priania systematicky prevážia nad tým, čo chce samotné dieťa. Podpora je v poriadku, ale ak sa zmení na nátlak, dieťa sa ocitá pod chronickým stresom. A ten má dôsledky nielen na psychiku, ale aj na fyzické zdravie.

Čo si dieťa odnáša z tlaku

Stanoviť pravidlá a učiť deti rešpektu je potrebné. No rovnako dôležité je uvedomiť si, kedy už očakávania rodiča prekračujú únosnú hranicu. Reakcie detí sa líšia – niekto vzdoruje, iný sa snaží zo všetkých síl, ďalší potichu trpí.

Rodičovská vytrvalosť a snaha môžu byť pre dieťa inšpiratívne. Ak sa však ignorujú jeho osobné limity a sny, môže nadobudnúť pocit, že nikdy nie je dosť dobré. To si potom nesie do dospelosti v podobe úzkostí, syndrómu vyhorenia či strachu zo zlyhania.

Komunikácia ako základná výbava rodiča

Ako zistiť, či dieťa podporujete, alebo ho už tlačíte príliš? Najjednoduchší spôsob je otvorený rozhovor.

Skutočne túži ísť na gymnázium, alebo len nechce sklamať vás? Baví ho tenis, alebo si plníte svoj nesplnený sen? Ak si neviete dať odpoveď, opýtajte sa učiteľa či trénera. A hlavne – nehnevajte sa, ak sú jeho túžby iné, než ste čakali.

Najväčší úspech totiž nie je vysvedčenie s čistými jednotkami. Je to dieťa, ktoré sa cíti spokojne samo so sebou a má istotu, že sa s vami môže otvorene rozprávať o čomkoľvek.