Dych: nenápadný nástroj, ktorý dokáže meniť naše zdravie aj vnútornú rovnováhu
Dýchanie robíme automaticky, bez premýšľania, každú minútu nášho života.
Práve preto mu venujeme len málo pozornosti – až dovtedy, kým sa nezačnú objavovať signály, že niečo nie je v poriadku. Nekľud, podráždenosť, únava, ktorú neodstráni ani spánok, alebo večery strávené prehadzovaním sa v posteli – to všetko môžu byť prejavy, že dych nie je taký vyvážený, ako by mal byť.
Podľa fyziológa a odborníka na zdravý životný štýl Radima Šlachtu je dych jedným z najrýchlejších spôsobov, ako vieme ovplyvniť náš nervový systém. Telo si totiž z nášho dýchania neustále „číta“, či má byť v napätí, alebo sa môže uvoľniť a spomaliť.
Prečo má dych taký veľký vplyv na telo
Náš autonómny nervový systém riadi množstvo procesov, ktoré bežia bez našej vedomej kontroly – tlkot srdca, tlak krvi, trávenie, hormonálnu rovnováhu aj kvalitu spánku. Väčšinu z nich nevieme priamo ovplyvniť vôľou. Dych je však výnimkou – funguje automaticky, no zároveň ho dokážeme vedome meniť.
Keď sa ocitneme v strese, dýchame rýchlo a plytko. Telo sa tým udržiava v stave pohotovosti, akoby čelilo nebezpečenstvu, aj keď ide len o pracovné termíny či e-maily. Pokojné, pomalé dýchanie naopak vysiela telu správu, že všetko je v poriadku a môže sa uvoľniť.
Ako vysvetľuje Radim Šlachta, nervový systém vníma dych ako signál bezpečia. Ak je dych plynulý a pokojný, postupne sa menia aj ďalšie telesné reakcie – svaly povoľujú, srdce bije pomalšie a organizmus sa dostáva do regeneračného režimu. Práve preto dokážu dychové techniky priniesť úľavu aj vtedy, keď máme pocit, že sa nedokážeme zastaviť a myseľ je neustále v pohybe.
Dych ako základ dlhodobej vitality
Úplne bez stresu žiť nedokážeme – a ani to nie je cieľom. Dôležité je, aby sa telo vedelo zo stresu vrátiť späť do rovnováhy. A tu zohráva dýchanie kľúčovú rolu.
Ľudia, ktorí majú lepšiu kontrolu nad dychom, majú podľa výskumov vyššiu variabilitu srdcovej frekvencie. Tento ukazovateľ súvisí s odolnosťou nervového systému, kvalitnejším spánkom a nižším dlhodobým zápalom v tele. To všetko má zásadný vplyv nielen na to, ako sa cítime dnes, ale aj na to, ako bude naše telo fungovať o desať či dvadsať rokov.
Radim Šlachta upozorňuje, že keď sa hovorí o zdraví a dlhovekosti, často sa spomína pohyb, no regenerácia zostáva v úzadí. Pritom je rovnako dôležitá. Dych pritom predstavuje jednoduchý a účinný spôsob, ako počas dňa vedome spomaliť, uvoľniť napätie a dopriať telu obnovu.
Jednoduché techniky, ktoré zvládne každý
Práca s dychom neznamená hodiny meditácie ani zložité rituály. Stačí niekoľko minút denne a ochota venovať pozornosť vlastnému telu.
Jednou z najjednoduchších techník je predĺžené vydychovanie. Nádych nosom trvá približne štyri sekundy, výdych šesť až osem. Práve dlhší výdych pomáha nervovému systému prepnúť z napätia do pokoja. Tento spôsob je vhodný ráno po prebudení, počas stresujúcich chvíľ aj večer pred spaním.
Ďalšou osvedčenou metódou je tzv. krabicové dýchanie. Pri ňom sa strieda nádych, zadržanie dychu, výdych a opäť zadržanie – vždy na rovnaký čas, najčastejšie štyri sekundy. Táto technika pomáha stabilizovať nervový systém a zlepšuje schopnosť sústredenia. Odborník ju sám pravidelne používa a odporúča ju najmä ľuďom, ktorí majú pocit, že nevedia „vypnúť“.
Veľkou výhodou dychových techník je, že sú dostupné každému. Nepotrebujete žiadne pomôcky, špeciálne miesto ani veľa času. Môžete ich zaradiť kedykoľvek počas dňa – pokojne len na pár minút. Práve v tom spočíva ich sila: nenápadne, ale dlhodobo podporujú pokoj, energiu a vnútornú stabilitu.
































