Horšie počujete a neriešite to? Riziko demencie môže byť vyššie, než si myslíte
reklama:
Mnohí ľudia považujú zhoršený sluch za nepríjemnosť, ktorá patrí k pribúdajúcemu veku. Najčastejšie si všimnú, že musia hlasnejšie nastaviť televízor, častejšie sa pýtať ostatných, čo povedali, alebo majú problém rozumieť rozhovorom v hlučnejšom prostredí. Práve preto veľa ľudí odkladá návštevu odborníka a používanie načúvacieho prístroja. Moderné výskumy však naznačujú, že následky neliečenej straty sluchu môžu byť oveľa vážnejšie než len komunikačné problémy.
Vedci už niekoľko rokov upozorňujú na súvislosť medzi poruchami sluchu a zvýšeným rizikom rozvoja demencie. Hoci samotná strata sluchu automaticky neznamená, že človek ochorie na Alzheimerovu chorobu alebo inú formu demencie, predstavuje významný rizikový faktor, ktorý by sa nemal podceňovať.
Sluch a mozog sú úzko prepojené
Odborná komisia publikovaná v prestížnom medicínskom časopise The Lancet zaradila poruchu sluchu medzi najvýznamnejšie ovplyvniteľné rizikové faktory demencie. Ľudia so zhoršeným sluchom majú podľa dostupných poznatkov vyššiu pravdepodobnosť vzniku porúch pamäti a kognitívnych funkcií.
Dôvodov môže byť viacero. Jedna z teórií hovorí, že mozog musí pri nedostatočnom sluchu vynakladať oveľa viac energie na spracovanie zvukov a dopĺňanie chýbajúcich informácií. Keď sa sústreďuje na to, aby vôbec porozumel hovorenému slovu, zostáva menej kapacity na iné procesy, napríklad na zapamätávanie alebo spracovanie nových informácií.
Ďalšie výskumy naznačujú, že pri dlhodobej strate sluchu môže dochádzať k rýchlejším zmenám v štruktúre mozgu. Oblasti, ktoré sa podieľajú na spracovaní reči a uchovávaní významových informácií, sú totiž stimulované menej intenzívne než u ľudí s normálnym sluchom.
Sociálna izolácia ako skrytý problém
Veľmi dôležitým faktorom je aj spoločenský život. Človek, ktorý horšie počuje, sa často vyhýba stretnutiam s priateľmi, rodinným oslavám či rôznym spoločenským aktivitám. Dôvodom môže byť hanba, frustrácia alebo jednoducho pocit, že rozhovorom už nedokáže plnohodnotne rozumieť.
Takéto obmedzovanie kontaktov však môže mať negatívny vplyv na mozog. Pravidelná komunikácia, nové podnety a sociálne väzby patria medzi dôležité faktory, ktoré pomáhajú udržiavať mozog aktívny. Ak človek zostáva čoraz viac izolovaný, mozog prichádza o časť prirodzenej stimulácie.
Práve sociálna izolácia je dlhodobo spájaná so zvýšeným rizikom zhoršovania kognitívnych schopností a rozvoja demencie.
Môžu načúvacie prístroje pomôcť?
Dobrou správou je, že strata sluchu nemusí znamenať nevyhnutnú cestu k demencii. Výskumy ukazujú, že ľudia so stredne ťažkou až ťažkou poruchou sluchu môžu riziko znížiť tým, že používajú vhodne nastavené načúvacie prístroje.
Ich prínos nespočíva len v lepšom počutí. Keď mozog opäť dostáva dostatok zvukových podnetov, nemusí vynakladať toľko úsilia na rozpoznávanie reči. Zároveň sa človek ľahšie zapája do rozhovorov a spoločenského života, čo podporuje duševnú aktivitu.
Vedci tiež zistili, že osoby s poruchou sluchu často pri bežnej komunikácii vynakladajú mimoriadne veľké mentálne úsilie na zachytenie hovoreného slova. Takáto záťaž môže dlhodobo oslabovať pracovnú pamäť a ďalšie kognitívne funkcie.
Výskumy poukazujú aj na zmeny v mozgu
Zobrazovacie vyšetrenia mozgu publikované v roku 2014 ukázali, že u ľudí so stratou sluchu dochádzalo počas niekoľkých rokov k výraznejšiemu úbytku objemu sivej mozgovej hmoty. Najvýraznejšie zmeny sa objavili v oblastiach súvisiacich so spracovaním reči a významovou pamäťou.
Práve tieto časti mozgu bývajú ovplyvnené aj v skorých štádiách Alzheimerovej choroby. To však neznamená, že každý človek so zhoršeným sluchom ochorie na demenciu. Výsledky výskumov len naznačujú, že medzi týmito stavmi existuje významná súvislosť.
Sluch si nechajte pravidelne kontrolovať
Odborníci preto odporúčajú nepodceňovať ani mierne problémy so sluchom. Ak máte pocit, že horšie rozumiete reči, často žiadate druhých o zopakovanie viet alebo si výrazne zvyšujete hlasitosť televízora, je vhodné absolvovať vyšetrenie u odborníka.
Kontrola sluchu nie je dôležitá iba vo vyššom veku. Prvé zmeny sa môžu objaviť už v strednom veku a ich včasné zachytenie môže pomôcť zachovať kvalitu života, spoločenské kontakty aj zdravé fungovanie mozgu.
Čo si z toho odniesť?
Strata sluchu nie je len nepríjemnosť, ktorá komplikuje každodennú komunikáciu. Stále viac vedeckých dôkazov naznačuje, že môže súvisieť aj so zvýšeným rizikom demencie. Dôležitú úlohu pritom zohráva nielen samotné počutie, ale aj zachovanie aktívneho spoločenského života a dostatočnej stimulácie mozgu. Ak sa problémy so sluchom objavia, netreba ich ignorovať. Včasné riešenie môže mať významný prínos pre celkové zdravie aj duševnú kondíciu v neskoršom veku.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
