Keď panika napodobňuje infarkt: Ako spoznať rozdiel a čo robiť v kritickej chvíli
reklama:
Z ničoho nič sa vám rozbúši srdce, dych sa zrýchli, ruky sa trasú a máte pocit, že sa každú chvíľu niečo vážne stane.
Svet akoby stratil ostrosť, telo zaplaví pot a hlavou preletí desivá myšlienka: „Je to infarkt?“
Práve takto môže vyzerať panická ataka. Jej intenzita dokáže človeka na pár minút úplne paralyzovať. Najmä pri prvom výskyte si ju mnohí mýlia so srdcovým záchvatom, pretože telesné prejavy sú veľmi výrazné a presvedčivé. Nie je ničím výnimočným, že človek v takomto stave privolá záchrannú službu – netuší, že ide o úzkostnú reakciu organizmu.
Ako teda odlíšiť paniku od infarktu a čo pomáha, keď sa záchvat rozbehne naplno?
Čo sa deje pri panickej atake
Panická ataka je náhly a extrémne silný nápor strachu alebo vnútorného napätia, ktorý zaplaví telo aj psychiku. Objaví sa rýchlo, bez dlhého varovania, a jej vrchol nastáva v priebehu niekoľkých minút.
Prejavy bývajú najmä fyzické:
- prudké búšenie srdca,
- závraty alebo pocit na odpadnutie,
- dýchavičnosť,
- tras či chvenie,
- pocit straty kontroly,
- obava zo smrti,
- odosobnenie alebo pocit „ako mimo seba“.
Časté je aj zrýchlené dýchanie (hyperventilácia) a mravčenie v prstoch či okolo úst. Hoci môže byť prítomná aj bolesť na hrudníku, záchvat zvyčajne ustúpi do 20 až 30 minút.
Infarkt verzus panická ataka: Na čo si všímať
Opakované epizódy, pri ktorých je infarkt v nemocnici vždy vylúčený, často naznačujú úzkostnú poruchu s panickými záchvatmi. Napriek tomu je dôležité poznať rozdiely.
Typické znaky infarktu
- tlak alebo silná bolesť na hrudníku,
- vystreľovanie bolesti do ramena, krku, čeľuste alebo chrbta,
- nevoľnosť a studený pot,
- prítomnosť rizikových faktorov (vyšší vek, vysoký krvný tlak, fajčenie),
- bolesť trvajúca viac než 10–15 minút, ktorá sa nemení pri zmene polohy.
Ak je bolesť intenzívna a pretrvávajúca, vždy je bezpečnejšie kontaktovať záchrannú službu.
Typické znaky panickej ataky
- náhle a veľmi rýchle búšenie srdca,
- silná úzkosť a strach zo smrti,
- hyperventilácia,
- mravčenie končatín alebo okolia úst,
- ostrá či pichavá bolesť na hrudníku, ktorá sa môže meniť pri pohybe alebo tlaku,
- rýchly nástup a postupné odznenie v priebehu pol hodiny.
Pri panike ide o intenzívnu stresovú (kortizolovú) reakciu tela, nie o poškodenie srdca.
Ako si pomôcť počas panického záchvatu: 5 účinných postupov
Keď sa spustí panika, človek má pocit, že situáciu nemá pod kontrolou. Nasledujúce techniky však môžu pomôcť zmierniť jej priebeh.
1. Dych pod kontrolou: rytmus 4–6
V momente, keď sa dýchanie zrýchli, je dôležité ho vedome spomaliť. Osvedčená je jednoduchá schéma:
- nádych na 4 sekundy,
- výdych na 6 sekúnd.
Výdych by mal byť dlhší než nádych. Položte si ruku na brucho, sústreďte sa na pohyb dychu a pokračujte aspoň 2–3 minúty (približne 10 cyklov).
Aj keď sa úľava nedostaví okamžite, nevzdávajte to. Postupne sa aktivuje upokojujúca časť nervového systému bez toho, aby hrozil nedostatok kyslíka.
2. Presmerovanie pozornosti cez zmysly
Keď sa myšlienky začnú točiť v katastrofických scenároch, pomáha vrátiť sa k realite. Jednoduchou pomôckou je technika 5–4–3–2–1:
- pomenujte 5 vecí, ktoré vidíte,
- dotknite sa 4 predmetov vo svojom okolí,
- započúvajte sa do 3 zvukov,
- identifikujte 2 vône,
- uvedomte si 1 chuť alebo telesný pocit.
Mozog sa tak namiesto obáv z budúcnosti sústredí na prítomný okamih.
3. Ochladenie tváre studenou vodou
Studená voda môže fungovať ako rýchla „brzda“. Opláchnutie tváre alebo krátke ponorenie do studenej vody môže vyvolať takzvaný potápačský reflex.
Organizmus reaguje spomalením srdcovej frekvencie a aktiváciou blúdivého nervu, ktorý tlmí stresovú odpoveď a pomáha telu návrat k rovnováhe.
Treba však zdôrazniť, že ak by išlo o skutočný infarkt, samotná studená voda situáciu nevyrieši.
4. Vedomé napätie a uvoľnenie svalov
Pri panike sa telo pripravuje na útok alebo útek. Svaly sa napnú, ramená sa zdvihnú, čeľusť stuhne.
Skúste tento cyklus vedome ovplyvniť:
- silno zatnite päsť na 5–7 sekúnd a potom ju uvoľnite,
- zdvihnite ramená k ušiam a následne ich nechajte klesnúť,
- napnite stehná, brucho či čeľusť a potom povolte.
Stačí niekoľko svalových skupín. Vnímanie kontrastu medzi napätím a uvoľnením pomáha nervovému systému prepnúť z režimu „boj alebo útek“ do pokojnejšieho stavu.
5. Upokojujúca veta namiesto katastrofy
Počas ataky sa v hlave objavujú dramatické myšlienky: „Odpadnem. Umieram. Zbláznim sa.“ Snaha potlačiť ich príkazom „Neboj sa“ zvyčajne nepomáha.
Účinnejšie je mať pripravenú krátku, realistickú vetu, napríklad:
- „Je to panická ataka, nie infarkt.“
- „Už som to zvládol/zvládla a zvládnem to znova.“
- „Som v bezpečí.“
- „Moje telo reaguje na stres, ale nie je v ohrození.“
Panika vzniká aj tým, ako si vysvetlíme telesné signály. Keď im dáme pokojnejší a racionálny význam, telo sa postupne začne upokojovať spolu s mysľou.
Panická ataka je mimoriadne nepríjemná a môže pôsobiť dramaticky, no vo väčšine prípadov sama odznie. Kľúčové je rozpoznať jej charakter, neprepadať okamžite najhorším scenárom a mať po ruke konkrétne stratégie, ktoré vám pomôžu preklenúť najintenzívnejšie minúty.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
