Meditácia a jej vplyv na imunitu a zdravie človeka
reklama:
Dlhodobé pozorovania odborníkov naznačujú, že pravidelná meditácia, vychádzajúca z budhistických princípov, môže mať významný dopad na obranyschopnosť organizmu.
Výsledky desaťročného výskumu ukazujú, že tento mentálny tréning môže prispieť k lepšej ochrane pred rôznymi ochoreniami, medzi ktoré patria napríklad chrípka, vysoký krvný tlak, astma, spastická kolitída, psoriáza, ale aj závažnejšie diagnózy vrátane rakoviny.
Na odbornom stretnutí, ktoré zorganizoval Massachusettský technologický institut, sa stretli poprední vedci spolu s tibetskými mníchmi a dalajlámom. Diskusia prepájala poznatky modernej vedy s tisícročnými skúsenosťami východných tradícií. Medzi účastníkmi nechýbal Eric Steven Lander, ktorý sa podieľal na výskume ľudského genómu, neurológ Jonathan Cohen ani Daniel Kahneman, laureát Nobelovej ceny za ekonómiu.
Záujem západných vedcov o túto tému nie je náhodný
Už roky podnikajú výpravy do Himalájí, kde skúmajú, ako pravidelná meditácia ovplyvňuje nielen psychiku, ale aj fyzické zdravie ľudí, ktorí ju praktizujú dlhodobo.
Medzi prvých lekárov, ktorí preniesli meditačné techniky do klinickej praxe, patril Herbert Benson. Tento americký odborník využíval už v 70. rokoch meditáciu pri liečbe pacientov s nervovými ťažkosťami. V tom čase sa sústredil skôr na okamžité účinky, no dnešné výskumy sa orientujú predovšetkým na dlhodobé zmeny v organizme a mozgu.
Významné poznatky priniesol aj Richard Davidson, ktorý patrí medzi lídrov v skúmaní vplyvu meditácie na mozgovú činnosť. Jeho štúdia, publikovaná v časopise New Scientist, poukazuje na to, že pravidelne meditujúci ľudia vykazujú vyššiu mieru spokojnosti a psychickej pohody.
Podľa jeho zistení meditácia tlmí aktivitu pravej časti prefrontálneho kortexu, ktorá súvisí s negatívnymi emóciami, ako sú strach, hnev či úzkosť. Naopak, ľavá časť tejto oblasti mozgu, spojená s pozitívnym prežívaním, je u meditujúcich výraznejšie aktívna.
Okrem psychických benefitov sa ukázali aj fyzické zmeny
Ľudia, ktorí meditujú pravidelne, majú vyššie hladiny protilátok, čo znamená lepšiu schopnosť brániť sa infekciám, napríklad pri nachladnutí alebo chrípke.
Zaujímavý bol aj experiment, do ktorého sa zapojilo 175 účastníkov. Počas niekoľkohodinového testovania, pri ktorom vedci sledovali reakcie mozgu na rôzne podnety, dosiahol najvýraznejšiu aktivitu ľavej časti prefrontálneho kortexu tibetský mních.
Budhizmus už viac než dve a pol tisícročia učí, ako vedome pracovať s vlastnou mysľou – nasmerovať energiu dovnútra, oslabiť negatívne emócie a posilniť tie pozitívne. Tento prístup má prinášať prospech nielen jednotlivcovi, ale aj širšej spoločnosti.
Dôležité pritom je, že na využitie týchto účinkov nie je potrebné stať sa budhistom ani odcestovať do Tibetu. Meditačné techniky sa už desaťročia využívajú aj v západnej medicíne. Od roku 1979 ich napríklad aplikuje klinika na zvládanie stresu pri Massachusettský technologický institut, kde pomáhajú pacientom s rôznymi problémami – od bolestí hlavy cez chronickú únavu až po žalúdočné ťažkosti či fibromyalgiu.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
