Žena
Články
Magazín
Neustála únava nemusí byť len dôsledkom náročných dní. Týchto 10 príznakov môže upozorňovať na dlhodobé preťaženie

Neustála únava nemusí byť len dôsledkom náročných dní. Týchto 10 príznakov môže upozorňovať na dlhodobé preťaženie

reklama:

Každý z nás sa občas cíti vyčerpaný.

Po náročnom pracovnom dni alebo období plnom povinností je únava prirodzenou reakciou organizmu a zvyčajne ustúpi po kvalitnom oddychu. Ak sa však ani po víkende či dovolenke necítite lepšie a pocit vyčerpania vás sprevádza celé týždne alebo mesiace, môže ísť o oveľa vážnejší problém než len bežnú únavu.

Dlhodobé preťaženie sa pritom netýka iba ľudí na vysokých pracovných pozíciách či zdravotníkov. Často postihuje rodičov malých detí, opatrovateľov starajúcich sa o blízkych, študentov aj každého, kto sa dlhodobo snaží zvládať viac povinností naraz.

Keď stres prestane byť len psychickou záťažou

Mnohí si stres spájajú najmä s psychikou, no jeho dôsledky zasahujú celý organizmus. Dlhodobé napätie môže narušiť fungovanie imunitného systému, ovplyvniť kvalitu spánku, trávenie aj hormonálnu rovnováhu. Ak tento stav pretrváva príliš dlho, môže vyústiť až do syndrómu vyhorenia.

Organizmus však na problém upozorňuje oveľa skôr. Vysiela signály, ktoré si ľudia často vysvetľujú ako bežnú únavu alebo dôsledok hektického obdobia. Práve ich včasné rozpoznanie môže zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu.

Psychologička a autorka knihy The Stress-Proof Brain Melanie Greenberg upozorňuje, že stres nemožno vnímať iba ako psychický stav. Podľa nej zasahuje fungovanie celého tela. Ktoré prejavy preto netreba podceňovať?

1. Ani po oddychu sa necítite oddýchnutí

Ak kvalitný spánok, voľné dni alebo dovolenka neprinášajú úľavu a ráno vstávate s rovnakým pocitom vyčerpania ako večer, vaše telo si pravdepodobne nedokáže dostatočne oddýchnuť. Takýto stav môže naznačovať dlhodobé preťaženie.

2. Spánok už neplní svoju regeneračnú funkciu

Problémy so zaspávaním, časté nočné prebúdzanie alebo príliš skoré ranné vstávanie môžu byť dôsledkom toho, že organizmus zostáva v neustálej pohotovosti. Namiesto regenerácie je pripravený reagovať na ďalší stres.

3. Trpezlivosť sa rýchlo vytráca

Situácie, ktoré ste kedysi zvládali bez väčších emócií, vás zrazu rozčúlia alebo vyvedú z miery. Pri dlhodobom preťažení sa znižuje schopnosť regulovať emócie, preto môžete reagovať podráždenejšie alebo impulzívnejšie než zvyčajne.

4. Sústredenie robí čoraz väčší problém

Ak zabúdate na dôležité termíny, neviete si spomenúť na správne slová alebo musíte niekoľkokrát čítať ten istý text, môže ísť o ďalší prejav dlhodobého stresu. Mozog jednoducho nedokáže fungovať naplno.

5. Objavujú sa bolesti bez zjavnej príčiny

Napätie sa nemusí prejaviť len psychicky. Časté bolesti hlavy, chrbta, krku či čeľuste môžu byť následkom dlhodobého svalového napätia. Stres môže zároveň prispieť aj k tráviacim ťažkostiam alebo častejším migrénam.

6. Veci, ktoré vás kedysi bavili, vám už nič nehovoria

Ak ste stratili chuť venovať sa svojim záľubám a väčšinu činností robíte iba z povinnosti, môže to signalizovať zhoršujúcu sa psychickú pohodu. Spolu s motiváciou často mizne aj schopnosť prežívať radosť.

7. Neustále máte pocit, že musíte byť pripravení

Mobil kontrolujete prakticky neustále, večer nedokážete prestať myslieť na povinnosti a máte pocit, že musíte byť stále dostupní. Organizmus sa tak nevie prepnúť do režimu oddychu a zostáva v stave nepretržitej pohotovosti, čo postupne vedie k vyčerpaniu.

8. Choroby sa opakujú častejšie než predtým

Podľa psychológa Martina Pospíchala môže dlhodobý stres oslabovať obranyschopnosť organizmu. Výsledkom bývajú častejšie prechladnutia, opary, kožné problémy alebo pomalšie hojenie drobných poranení a modrín.

9. Zmenilo sa vaše stravovanie

Stres ovplyvňuje aj vzťah k jedlu. Niektorí ľudia prestávajú mať chuť jesť, iní naopak častejšie siahajú po sladkých alebo mastných jedlách. Obe situácie môžu naznačovať, že organizmus sa snaží vyrovnať s dlhodobou záťažou.

10. Aj bežné povinnosti sa zdajú byť nad vaše sily

Úlohy, ktoré ste predtým zvládali bez problémov, vám zrazu pripadajú mimoriadne náročné. Môžete mať pocit, že do všetkého dávate maximum, no výsledky tomu nezodpovedajú. Práve v tomto období je dôležité spomaliť a dopriať si viac priestoru na regeneráciu.

Aký je rozdiel medzi preťažením a vyhorením?

Tieto dva pojmy sa často zamieňajú, no neznamenajú to isté.

Pri dlhodobom preťažení ide o stav, keď je človek vystavený nadmernej záťaži, no po dostatočnom oddychu sa ešte dokáže zotaviť.

Syndróm vyhorenia predstavuje následok dlhodobého fyzického aj psychického vyčerpania spôsobeného chronickým stresom. V takom prípade už samotný odpočinok nestačí a na zlepšenie býva potrebná výraznejšia zmena životných podmienok alebo odborná pomoc.

Čo môže pomôcť?

Ak ste sa spoznali vo viacerých z uvedených príznakov, nemusíte hneď robiť radikálne životné rozhodnutia. Pozitívny efekt môžu priniesť aj menšie každodenné zmeny. Prospešné sú pravidelné prestávky počas práce, kvalitnejší spánok, dostatok pohybu, obmedzenie neustáleho sledovania telefónu či jasné oddelenie pracovného a súkromného života. Rovnako dôležité je naučiť sa odmietať ďalšie povinnosti vo chvíli, keď už presahujú vaše možnosti.

Ak však pocit preťaženia pretrváva dlhší čas, výrazne zasahuje do bežného života alebo sa pridajú úzkosti či dlhodobá skleslá nálada, je vhodné vyhľadať praktického lekára alebo psychológa.

reklama:

Zdieľať