Žena
Články
Magazín
Otcovská depresia: Tichý problém, ktorý zostáva bez povšimnutia

Otcovská depresia: Tichý problém, ktorý zostáva bez povšimnutia

reklama:

Narodenie dieťaťa sa vo všeobecnosti spája s radosťou, novým začiatkom a jedným z najkrajších období života.

Popri všetkých pozitívnych emóciách však môže priniesť aj psychické ťažkosti, o ktorých sa stále hovorí len veľmi málo. Kým popôrodná depresia u matiek je dnes pomerne známou témou, podobné problémy u otcov zostávajú často nepovšimnuté. Napriek tomu nejde o zriedkavý jav, ale o stav, ktorý potvrdzujú vedecké výskumy.

Mnohí muži po narodení dieťaťa nezažívajú iba nadšenie. Namiesto očakávanej radosti sa môže objaviť dlhodobé psychické vyčerpanie, pocit odcudzenia alebo strata záujmu o rodinný život. Keďže spoločnosť tieto prejavy s depresiou u otcov zvyčajne nespája, väčšina mužov ich považuje za obyčajný stres alebo dôsledok nedostatku spánku.

Takto prežíva svoje prvé mesiace otcovstva aj Marek. Má zdravého syna, fungujúci vzťah a stabilnú prácu. Navonok nič nenasvedčuje tomu, že by niečo nebolo v poriadku. Vo vnútri však prežíva niečo celkom iné. Každé ráno vstáva s pocitom prázdnoty a tlaku, ktorý nevie vysvetliť. Nezažíva emócie, ktoré od seba očakával. Namiesto toho je podráždený, unavený a má pocit, akoby sa na vlastný život pozeral z diaľky. Nenapadne mu, že by mohlo ísť o depresiu. Skôr si myslí, že jednoducho nezvláda úlohu otca.

Otcovia nie sú výnimkou

Podľa viacerých výskumov sa príznaky popôrodnej depresie objavujú približne u desiatich až osemnástich percent otcov. Niektoré štúdie dokonca uvádzajú ešte vyššie hodnoty, pričom rozdiely závisia od spôsobu výskumu aj od skúmanej skupiny mužov.

Rozsiahla metaanalýza publikovaná v časopise JAMA, do ktorej bolo zaradených viac ako 28-tisíc otcov, ukázala, že najrizikovejším obdobím je čas medzi tretím a šiestym mesiacom po narodení dieťaťa. Napriek týmto zisteniam zostáva otcovská depresia mimo pozornosti verejnosti aj zdravotníckeho systému.

Jedným z dôvodov je organizácia popôrodnej starostlivosti. Tá je prirodzene orientovaná na matku a dieťa, zatiaľ čo otec vystupuje prevažne ako sprievod. Pri pravidelných kontrolách sa jeho psychickému stavu prakticky nikto nevenuje. Nikto sa systematicky nezaujíma o to, ako zvláda nové obdobie, či sa necíti beznádejne alebo či sa u neho neobjavujú príznaky depresie. Nástroje na odhalenie popôrodnej depresie sa pritom využívajú takmer výlučne u žien.

Významnú úlohu zohráva aj spoločenský tlak. Od mužov sa očakáva, že budú oporou rodiny, zvládnu všetky povinnosti a svoje problémy si nechajú pre seba. Priznať psychické ťažkosti v období, ktoré by malo byť šťastné, je preto pre mnohých mimoriadne náročné. Dobré rady typu „musíš byť silný“, „partnerka ťa teraz potrebuje“ alebo „na dieťa si časom zvykneš“ môžu v skutočnosti prehĺbiť pocit osamelosti.

Príznaky často pripomínajú niečo úplne iné

Depresia u mužov nebýva vždy sprevádzaná smútkom či plačom. Oveľa častejšie sa prejavuje podráždenosťou, výbuchmi hnevu, sklonom riskovať, nadmerným pracovným nasadením alebo častejším pitím alkoholu. Práve preto ju okolie aj samotný muž ľahko zamieňajú za pracovné vyčerpanie alebo náročné obdobie spojené s príchodom dieťaťa.

Objaviť sa môže dlhodobá únava, ktorá nezodpovedá len prebdeným nociam, strata záujmu o dovtedajšie koníčky, emocionálny odstup od partnerky aj dieťaťa, problémy so sústredením, úzkosť alebo naopak úplná citová otupenosť. Niektorí muži opisujú pocit, akoby neboli súčasťou vlastného života. Iní zápasia s neustálymi obavami o zdravie dieťaťa, finančné zabezpečenie rodiny alebo pochybujú o tom, či budú dobrými otcami.

Tieto ťažkosti sa pritom nemusia objaviť bezprostredne po pôrode. U mnohých mužov sa rozvíjajú postupne počas prvého roka života dieťaťa, niekedy dokonca ešte neskôr. Spúšťačom môže byť kombinácia viacerých okolností – nedostatok spánku, zmeny vo vzťahu, finančný tlak, nepríjemné skúsenosti z detstva alebo predchádzajúce problémy s depresiou či úzkosťou.

Psychológ James Levine výstižne označil otcov za neviditeľných pacientov modernej medicíny. Tento výrok dobre vystihuje realitu, keďže psychické zdravie mužov po narodení dieťaťa zostáva často bez povšimnutia.

Dopady zasahujú celú rodinu

Neliečená depresia neovplyvňuje iba samotného otca. Dôsledky pociťuje aj partnerka a dieťa.

Výskumy publikované v odbornom časopise Pediatrics ukazujú, že deti otcov trpiacich depresiou majú vyššie riziko vývinových, emocionálnych aj behaviorálnych problémov. Dôvodom je najmä to, že depresívny otec býva menej zapojený do starostlivosti, komunikuje s dieťaťom menej a často pôsobí emocionálne nedostupne alebo nepredvídateľne.

Zároveň sa zvyšuje napätie vo vzťahu. Narodenie dieťaťa mení každodenný život oboch partnerov. Ak sa jeden z nich popritom vyrovnáva s depresiou, o ktorej ten druhý nevie alebo jej nerozumie, vznikajú konflikty a vzájomné nepochopenie. Partnerky často nadobúdajú pocit, že muž stratil záujem o rodinu, zatiaľ čo on sám nevie pomenovať vlastné prežívanie a cíti sa ešte osamelejšie.

Takýto kolobeh mlčania môže pokračovať veľmi dlho.

Pomoc existuje

Dobrou správou je, že otcovská depresia patrí medzi ochorenia, ktoré možno úspešne liečiť. Pomôcť môže psychoterapia, v závažnejších prípadoch aj liečba pomocou liekov alebo kombinácia oboch prístupov.

Najdôležitejšie je však problém rozpoznať. Bez toho sa pomoc nezačne.

Zlepšiť situáciu môže väčšia osveta v zdravotníctve, zapojenie otcov do skríningu psychického zdravia počas popôrodnej starostlivosti, otvorená komunikácia medzi partnermi, rozvoj podporných skupín pre otcov a dostupná psychologická pomoc bez stigmy či pocitu zlyhania.

V Českej republike môžu podporu poskytnúť napríklad Centrum pre rodinný život alebo neziskové organizácie venujúce sa duševnému zdraviu mužov. V prípade vážnejších psychických problémov je vhodné obrátiť sa na praktického lekára alebo psychiatra.

Mlčanie problém iba prehlbuje

Ak by Marek nikdy nezistil, čo sa s ním deje, jeho život by sa pravdepodobne postupne menil k horšiemu. Čoraz viac času by trávil v práci, vzťah s partnerkou by sa zhoršoval a jeho syn by vyrastal vedľa otca, ktorý je síce doma, no citovo neprítomný. Dôvod by pritom nikto z rodiny nepoznal.

Takýchto príbehov sú tisíce. Otcovská depresia nie je výnimočný jav ani prejav osobného zlyhania. Ide o reálny problém, ktorý vzniká kombináciou biologických, psychických aj spoločenských faktorov. Najväčšou prekážkou zostáva skutočnosť, že sa o nej stále málo hovorí.

Prvým krokom k zmene je uvedomiť si, že narodenie dieťaťa nemusí byť pre každého otca iba obdobím radosti. Muži nemusia všetko zvládať sami a bez emócií. Niekedy stačí jednoduchá otázka položená bez predsudkov – Ako sa naozaj cítiš? Práve tá môže byť začiatkom cesty k potrebnej pomoci.