Žena
Články
Magazín
Keď láska dusí: emočná závislosť a ilúzia starostlivosti

Keď láska dusí: emočná závislosť a ilúzia starostlivosti

reklama:

Na prvý pohľad pôsobia ako dar z nebies – vždy ochotní, láskaví, nezištní. Okolie ich obdivuje a často ich považuje za ideálnych partnerov či priateľov. Lenže za týmto obrazom sa skrýva realita, o ktorej sa nahlas hovorí len ťažko: závislosť, narúšanie hraníc a život presiaknutý pocitom viny.

Obetavosť, ktorá má háčik

„Všetko pre druhých, nič pre seba“ – slogan, ktorý na prvé počutie znie vznešene. V skutočnosti však často znamená, že sa druhý človek stáva vaším tieňom, kontrolórom a zároveň väzniteľom. Nezištná starostlivosť sa mení na pavučinu, v ktorej postupne stratíte schopnosť robiť aj tie najjednoduchšie veci. Váš partner vám možno roky pripravuje raňajky, až kým sa jedného dňa pristihnete, že sami už ani neviete rozbiť vajce.

Na prvý pohľad je to pohodlné. Veď nič za to nechcú. A keď už predsa len áno, je to „drobnosť“. Lenže tá drobnosť vás dokáže stáť celé popoludnie a kopu nervov – napríklad keď sa uprostred januára snažíte zohnať exotické ovocie len preto, že inak by ste sa cítili vinní.

Prečo je odmietnutie zakázané

Typický „mučeník“ nikdy nič neodmietne. A tým, že si nedovoľuje povedať „nie“, berie toto právo aj vám. Ich únava či hnev sa menia na choroby, na „nevinné“ poznámky o vašej neschopnosti či na starostlivé otázky, ktoré vás v skutočnosti dusia.

Život po boku takéhoto človeka je pohodlný len dovtedy, kým mu neskúsite obmedziť priestor. V momente, keď sa rozhodnete urobiť niečo sami, príde vlna sklamania, slzy, urazené ticho a predovšetkým – vina. Vina, že si dovolíte myslieť aj na seba, že túžite po chvíľke samoty, že si trúfate urobiť niečo bez jeho pomoci.

Hra na obeť

Ak sa pokúsite vysloviť, čo vám prekáža, reakcia býva dramatická. Z mierneho, starostlivého človeka sa zrazu stane ublížená obeť. On trpí, on je sklamaný, on je chorý – a zodpovednosť za všetko nesiete vy. Odíde sa „liečiť“ do inej izby, aby vám po chvíli slabým hlasom zavolal: „Kde sú moje lieky?“ A vy, plní pocitu viny, rušíte vlastné plány a utekáte mu na pomoc – len aby ste získali späť ilúziu odpustenia.

Kto sa v tom nájde?

Možno vám opis pripomenul partnera, rodiča či blízkeho priateľa. Ak áno, je pravdepodobné, že máte problém brániť svoje hranice a ste náchylní podliehať manipulácii.
Samotní „mučeníci“ sa však v podobnom texte nespoznajú takmer nikdy. O svojej dobrote a obetavosti sú presvedčení, a nič ich nedokáže presvedčiť o opaku.

Korene v detstve

Za takýmto správaním často stojí hlboký hlad po láske. V detstve sa ju mali učiť prijímať prirodzene a bez podmienok, no namiesto toho si ju museli zaslúžiť poslušnosťou a popieraním vlastných potrieb. Už od mala počúvali, že sú bremenom – že ich existencia spôsobila utrpenie či námahu rodičom. Vina za vlastnú prítomnosť na tomto svete sa stala ich celoživotným spoločníkom.

Aby zmiernili bolesť a pocit prázdnoty, snažia sa lásku „odpracovať“ nekonečnou starostlivosťou. Každé ich gesto obety je pokusom zaplátať vnútornú dieru, ktorú spôsobila detská skúsenosť odmietnutia. Strach z odhalenia nedokonalosti je taký silný, že ich doháňa až k chorobám či depresiám.