Ako spoznáte, že ste vyrastali s narcistickým rodičom: Tu je 6 varovných znakov!
reklama:
Na verejnosti pôsobia očarujúco – vždy v centre pozornosti, obľúbení, charizmatickí. Doma je to však iný príbeh. Rodičia s narcistickými črtami vedia byť prísni, kritickí a bez ohľadu na ostatných sledujú iba svoje vlastné potreby.
Narcistická porucha osobnosti patrí medzi oficiálne diagnostikované poruchy osobnosti. Ľudia s týmto problémom majú prehnané sebavedomie, neustále túžia po obdivu a svoju hodnotu merajú len uznaním od okolia. Kritiku vnímajú ako ohrozenie a v súkromí často reagujú hanbou či hnevom.
Hoci podľa odborníkov ňou trpí menej ako jedno percento populácie, ich partneri a najmä deti si následky nesú po celý život.
Terapeutka Wendy Beharyová a psychológ Craig Malkin pomenovali šesť znakov, podľa ktorých možno spoznať, že ste boli vychovávaní narcistom.
1. Ste až príliš ústupčiví
Deti narcistov si rýchlo zvyknú, že rodičove želania majú prednosť pred všetkým ostatným. V dospelosti sa preto často podriaďujú okoliu a nevedia povedať „nie“. Iní si zas odnášajú hlboké presvedčenie, že ich potreby nemajú žiadnu cenu.
Ako zmeniť tento vzorec: Naučte sa rozpoznávať, ktoré postoje ste prevzali od rodiča. Čím lepšie porozumiete ich pôvodu, tým ľahšie ich začnete prekonávať.
2. Máte strach, že ste rovnakí
Niektoré deti namiesto podriadenia preberajú rodičovské správanie. Stávajú sa posmešnými a zhadzujú druhých, pretože majú zakorenený pocit, že ak sa nepresadia ako prví, budú znovu ponížení.
Čo môže pomôcť: Ak sa pristihnete pri tom, že opakujete toxické vzorce, vyhľadajte odborníka. Práca s emóciami – smútkom, strachom či pocitom osamelosti – je kľúčová najmä vtedy, keď už vychovávate vlastné deti.
3. Vzťah so súrodencami je plný rivality
Narcistickí rodičia si často vyberú „zlaté dieťa“, ktoré reprezentuje ich predstavy, a zároveň vytvoria z „obetného baránka“ terč kritiky. Takýto prístup deti stavia proti sebe a narúša ich vzájomný vzťah aj v dospelosti.
Ako to riešiť: Rozhovor so súrodencom môže otvoriť oči na oboch stranách. Uvedomenie, že rodič vás cielene staval proti sebe, môže byť prvým krokom k zmiereniu.
4. V detstve ste hrali úlohu rodiča
Nie každý narcista je hlučný a sebavedomý. Niektorí hrajú úlohu obete – zdôrazňujú svoje problémy, hrozia sebapoškodením alebo vyvolávajú pocit viny. Dieťa má potom pocit, že je zodpovedné za rodičovo šťastie a musí „uhasiť každý požiar“.
Ako to zmeniť: Skúste sa obrátiť k svojmu vnútornému dieťaťu. Fotografie z detstva alebo spomienky vám môžu pomôcť pomenovať potreby, ktoré ostali nenaplnené.
5. Meriate sa len podľa úspechov
Ak ste vyrastali s rodičom, ktorý uznával iba výkon, je možné, že aj vy sa hodnotíte výlučne podľa výsledkov. Tento tlak sa ľahko mení na workoholizmus – práca sa stáva jediným spôsobom, ako cítiť hodnotu.
Čo skúsiť: Pokúste sa vcítiť do rodiča, nie preto, aby ste ho ospravedlnili, ale aby ste pochopili, čo ho viedlo k jeho správaniu. Uľahčí vám to odpútanie sa od jeho očakávaní.
6. Neviete, čo naozaj chcete
Narcistickí rodičia sa často vidia ako elita a vlastné nenaplnené sny prenášajú na deti. Tie tak strácajú kontakt so svojimi túžbami a identitou.
Kedy povedať dosť: Ak rodičia nie sú schopní pripustiť chybu, odmietajú zodpovednosť a pokračujú v zneužívaní, je na mieste kontakt obmedziť alebo úplne prerušiť. Malkin upozorňuje, že signálmi na okamžité odstúpenie sú týranie, popieranie reality a psychopatické prejavy.
Záver
Ak ste v detstve čelili narcizmu, nie je to vaša vina. To, čo ste zažili, vás formovalo, ale nemusí vás to definovať navždy. Vedomá práca na sebe, zdravé hranice a podpora odborníkov vám môžu priniesť slobodu a zdravšie vzťahy.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
