Žena
Články
Zdravie
Ako rozlíšiť potravinovú alergiu, intoleranciu a precitlivenosť. Na tieto príznaky si dajte pozor

Ako rozlíšiť potravinovú alergiu, intoleranciu a precitlivenosť. Na tieto príznaky si dajte pozor

reklama:

Precitlivenosť na jedlo nemusí hneď znamenať alergiu Foto: depositphotos.com

Možno sa vám už niekedy stalo, že ste po zjedení určitého jedla zrazu pocítili svrbenie v ústach, bolesti brucha alebo dokonca vyrážku. Väčšina ľudí v tej chvíli povie: „Asi som alergický.“ No pravda je, že nie každá negatívna reakcia na jedlo je skutočná alergia. Môže ísť aj o potravinovú intoleranciu alebo o precitlivenosť organizmu. A hoci sa tieto pojmy často zamieňajú, ide o úplne odlišné javy – s rôznym pôvodom, priebehom aj závažnosťou.

Podľa odborníkov trpí potravinovou alergiou približne 2 % dospelej populácie, pričom každý deň prijímame stovky rôznych látok, ktoré môžu byť potenciálnym spúšťačom reakcie. Často ide o prísady v polotovaroch – napríklad orechy, sóju, zeler, horčicu, koreniny či rôzne farbivá.

1. Potravinová alergia – keď telo útočí samo na seba

Skutočná potravinová alergia je reakcia imunitného systému na určité bielkoviny obsiahnuté v potravinách. Organizmus ich omylom vyhodnotí ako hrozbu a spustí obrannú reakciu – produkciu protilátok, ktoré spôsobia typické alergické príznaky.

Tieto reakcie môžu byť mierne, ale aj veľmi závažné, v extrémnych prípadoch dokonca život ohrozujúce. Príznaky sa zvyknú objaviť v priebehu niekoľkých minút, no niekedy aj po hodinách od konzumácie alergénu. Môžu zahŕňať:

svrbenie alebo opuch pier, jazyka a hrdla,
pálenie či svrbenie v ústach a ušiach,
vyrážky, začervenanie pokožky,
dýchavičnosť, sipot,
nevoľnosť, zvracanie či hnačku.

Najčastejšie alergény tvoria tzv. „veľká osmička“: mlieko, vajcia, arašidy, orechy, pšenica, sója, ryby a kôrovce. Tieto potraviny spôsobujú väčšinu všetkých alergických reakcií. Niektorí ľudia však môžu reagovať aj na menej typické potraviny, ako sú sezam, horčica, zeler alebo niektoré druhy ovocia.

Pri alergii často stačí nepatrné množstvo – dokonca len niekoľko miligramov potraviny – a dôjde k prudkej reakcii. Preto by ľudia s diagnostikovanou alergiou mali mať vždy pri sebe pohotovostné lieky, najmä pri návšteve reštaurácie alebo cestovaní. V ťažkých prípadoch môže ísť o adrenalínové pero, ktoré dokáže zachrániť život.

2. Potravinová intolerancia – problém v trávení, nie v imunite

Na rozdiel od alergie potravinová intolerancia nesúvisí s imunitným systémom. Vzniká vtedy, keď telo nedokáže správne spracovať alebo rozložiť niektorú zložku potravy. Najčastejšou príčinou býva nedostatok tráviacich enzýmov alebo porucha v metabolizme.

Najznámejším príkladom je laktózová intolerancia, teda neschopnosť tráviť mliečny cukor – laktózu. Podobne častá je aj neceliakálna citlivosť na lepok, ktorá sa prejavuje nadúvaním, únavou či bolesťami brucha, hoci nejde o celiakiu. V posledných rokoch sa veľa hovorí aj o histamínovej intolerancii, pri ktorej telo nedokáže správne odbúravať histamín – látku prirodzene prítomnú napríklad v zrejúcich syroch, víne, rybích konzervách či paradajkách.

Príznaky intolerancie bývajú rôzne – od bolesti brucha, nadúvania, hnačky, únavy, až po kožné vyrážky alebo upchatý nos. Niekedy sa prejavia hneď po jedle, inokedy až po niekoľkých hodinách. Na rozdiel od alergie však reakcia nebýva život ohrozujúca a väčšinou závisí od množstva skonzumovanej látky – malé množstvo často nespôsobí žiadny problém.

3. Potravinová precitlivenosť – tzv. pseudoalergia

Tretím pojmom, s ktorým sa možno stretnúť, je potravinová precitlivenosť alebo tzv. pseudoalergia. Vyzerá ako alergia, no v skutočnosti ňou nie je – nezasahuje imunitný systém, a teda nevzniká po predchádzajúcom kontakte s alergénom. Reakcia sa môže objaviť už pri prvom kontakte s danou látkou.

Spúšťačom býva nielen jedlo, ale aj baktérie, toxíny z plesní alebo húb, prípadne niektoré lieky – napríklad antibiotiká či protizápalové prípravky. Pseudoalergie sú často spojené práve s histamínom, ktorý sa vo väčšom množstve nachádza v zrejúcich syroch, rybích výrobkoch alebo červených vínach.

Príznaky sa podobajú na alergiu – svrbenie, začervenanie pokožky, tráviace ťažkosti či bolesti hlavy – no ich mechanizmus je odlišný. Diagnostika pseudoalergií býva náročná a často sa stanoví až po vylúčení iných príčin.

Ako zistiť, o čo ide práve u vás

Ak máte po určitom jedle opakovane nepríjemné príznaky, nehádžte hneď vinu na „alergiu“. Najlepšie je viesť si stravovací denník – zapisujte si, čo jete a aké príznaky sa objavia. Potom vyhľadajte alergológa alebo gastroenterológa, ktorý urobí potrebné testy a pomôže určiť, či ide o alergiu, intoleranciu alebo precitlivenosť.

Samoliečba býva nebezpečná – vylúčením celých skupín potravín si môžete privodiť nedostatok dôležitých živín. Odborník vám pomôže nastaviť vhodnú diétu a vysvetlí, ako predchádzať ďalším problémom.

Zhrnutie

Alergia = reakcia imunitného systému na bielkoviny v potravinách, často aj v minimálnom množstve.
Intolerancia = tráviaci problém spôsobený nedostatkom enzýmov, nie imunitnou reakciou.
Precitlivenosť (pseudoalergia) = podobná alergii, no bez zapojenia imunity, často spojená s histamínom alebo liekmi.

Ak si nie ste istí, čo spôsobuje vaše ťažkosti, neexperimentujte sami – nechajte si urobiť odborné vyšetrenie. Správna diagnóza vám môže doslova zmeniť kvalitu života.