Žena
Články
Krása
Ste ranné vtáča alebo nočná sova? Poznanie vlastného chronotypu vám môže pomôcť podať lepší výkon aj schudnúť

Ste ranné vtáča alebo nočná sova? Poznanie vlastného chronotypu vám môže pomôcť podať lepší výkon aj schudnúť

reklama:

Niektorí ľudia vyskočia z postele ešte pred zazvonením budíka a už od skorého rána fungujú naplno. Iní sa naopak prebúdzajú pomaly, ráno bojujú s únavou a svoju najväčšiu energiu nachádzajú až podvečer či večer. Hoci sa často hovorí o zvykoch alebo disciplíne, vedci upozorňujú, že za tým stojí najmä biologická výbava každého človeka.

Odborníci už dlhé roky skúmajú takzvané chronotypy, teda prirodzené nastavenie vnútorných biologických hodín. Práve tie rozhodujú o tom, kedy sme najvýkonnejší, kedy sa nám najlepšie premýšľa, športuje alebo dokonca chudne.

Naše telo funguje podľa presného rytmu

Podobne ako sa strieda deň a noc, aj ľudský organizmus pracuje podľa presne stanoveného harmonogramu. Výkonnosť človeka počas dňa nekolíše náhodne. V určitých hodinách dosahuje vrchol mentálna aktivita, inokedy zasa fyzická kondícia.

Zaujímavým dôkazom je aj štatistika z atletiky. Až približne 80 percent svetových rekordov v ľahkej atletike bolo dosiahnutých medzi 15.30 a 18.00 hodinou. Práve v tomto čase je totiž ľudské telo často pripravené na maximálny fyzický výkon.

Po prebudení zvyčajne nastupuje obdobie, keď mozog pracuje najefektívnejšie. Ranné hodiny sú preto ideálne na riešenie náročných úloh, analýzu problémov alebo sústredenú duševnú prácu.

Počas popoludnia býva na vrchole fyzická výkonnosť. Práve vtedy dosahujú svaly najlepšiu koordináciu, silu a vytrvalosť. Mnohí športovci preto podávajú svoje najlepšie výkony práve v tomto čase.

Po obede sa však u mnohých ľudí objavuje známy útlm. Niektorí ho s humorom označujú ako „rezňová kóma“. Ide o prirodzený pokles energie, ktorý súvisí s trávením a fungovaním biologických rytmov.

Večer sa organizmus postupne pripravuje na regeneráciu. Niekoľko hodín pred spánkom býva mozog naladený na kreatívnu činnosť. V tomto období sú aktívne takzvané alfa vlny, ktoré podporujú sústredenie pri súčasnom uvoľnení tela i mysle. Preto sa mnohým ľuďom večer dobre píše, maľuje alebo premýšľa nad novými nápadmi.

Patríte medzi ranné vtáčatá alebo nočné sovy?

Určiť svoj chronotyp nie je zložité. Stačí si všímať, ako sa správate počas dňa.

Ranné vtáčatá, často označované ako „škovránky“, sa po zobudení cítia sviežo a dobre naladené. Rýchlo sa dostanú do pracovného tempa a už v dopoludňajších hodinách podávajú najlepšie výkony. Večer ich energia pomerne skoro opúšťa a prirodzene sa im chce spať.

Nočné sovy fungujú opačne. Ráno potrebujú viac času na rozbeh a často sa necítia vo svojej koži. Postupne však získavajú energiu a ich výkonnosť rastie počas dňa. Večer bývajú aktívne, kreatívne a plné síl ešte dlho po tom, čo sú ranné typy pripravené na spánok.

Vnútorné hodiny riadia celé telo

Za fungovaním chronotypov stoja cirkadiánne rytmy. Ide o približne 24-hodinové biologické cykly, ktoré ovplyvňujú prakticky všetky procesy v organizme.

Tieto rytmy riadi mechanizmus označovaný ako centrálne biologické hodiny. Ich úlohou je koordinovať fungovanie jednotlivých orgánov, regulovať hormonálnu činnosť, telesnú teplotu, spánok, koncentráciu aj fyzickú výkonnosť.

Vďaka nim sa jednotlivé systémy tela striedajú medzi obdobím aktivity a odpočinku. Každý orgán má totiž svoje optimálne obdobie, keď pracuje najefektívnejšie, aj čas, keď potrebuje regeneráciu.

Práve pravidelné striedanie aktivity a odpočinku je jedným zo základných predpokladov dlhodobého zdravia. Ak človek tento rytmus dlhodobo narúša, napríklad nočnými zmenami alebo nepravidelným spánkom, môže to mať negatívny vplyv na jeho zdravotný stav.

Nesprávne načasovanie jedla môže podporovať priberanie

Chronobiológia ovplyvňuje aj spôsob, akým telo spracováva potravu. Ak človek konzumuje jedlo v čase, keď tráviaci systém nepracuje optimálne, môže to negatívne zasiahnuť metabolizmus.

Podľa odborníkov môže nesprávne načasovanie jedla spomaľovať spaľovanie tukov a podporovať ukladanie energetických zásob. Výsledkom býva postupné priberanie, hoci množstvo prijatej potravy zostáva rovnaké.

Zaujímavé výsledky priniesla aj štúdia zameraná na obéznych ľudí. Účastníci schudli v priebehu jedného mesiaca približne tri až päť kilogramov bez výraznej zmeny jedálneho lístka. Rozdiel spočíval najmä v tom, že jedli v súlade so svojím chronotypom a biologickými hodinami.

Sociálny jet lag trápi väčšinu populácie

Mnohí ľudia sa každý pracovný deň prebúdzajú pomocou budíka napriek tomu, že ich organizmus by ešte potreboval spať. Odborníci tento stav označujú ako sociálny jet lag.

Ide o situáciu, keď človek nežije podľa svojho prirodzeného biologického rytmu, ale musí sa prispôsobovať požiadavkám školy, práce alebo spoločnosti. Podľa odhadov sa tento problém týka približne 70 percent populácie.

V spoločnosti stále pretrváva predstava, že skoré vstávanie je znakom pracovitosti a úspechu. Ľudia, ktorí potrebujú spať dlhšie, bývajú často nespravodlivo považovaní za lenivých. Moderné výskumy však ukazujú, že biologický rytmus nie je otázkou charakteru, ale genetickej predispozície.

Chronotyp si človek nevyberá a nedokáže ho zásadne zmeniť. Niekto je prirodzene ranný typ a iný zase večerný. Oba typy môžu byť rovnako úspešné a výkonné, ak fungujú v súlade so svojím vnútorným nastavením.

Firmy by mohli zvýšiť produktivitu

Údaje nemeckej zdravotnej poisťovne DAK Gesundheit naznačujú, že približne 40 percent zamestnancov prichádza ráno do práce unavených.

Ľudia, ktorí sa bez viacerých šálok kávy nedokážu naštartovať, často podávajú v skorých ranných hodinách len priemerné výkony. Ak by mali možnosť začínať pracovný deň neskôr, ich produktivita by sa mohla výrazne zvýšiť.

Výskumy dokonca naznačujú, že rešpektovanie biologických hodín zamestnancov by mohlo zvýšiť výkonnosť firiem až o 30 percent. Zároveň by mohlo dôjsť k poklesu práceneschopnosti približne o štvrtinu.

Letný a zimný čas organizmu neprospievajú

Biologické rytmy narúša aj pravidelné striedanie letného a zimného času. Na jar býva zmena náročnejšia najmä pre nočné sovy, zatiaľ čo na jeseň ju horšie znášajú ranné typy.

Mnohí ľudia potrebujú niekoľko dní, niekedy dokonca týždňov, kým sa ich organizmus prispôsobí novému režimu. Odborníci preto už dlhší čas upozorňujú na negatívne dôsledky týchto posunov.

Väčšina špecialistov sa prikláňa k názoru, že by sa od striedania letného a zimného času malo upustiť. Energetické úspory sú totiž minimálne, zatiaľ čo narušenie prirodzených biologických rytmov môže mať na citlivejších ľudí citeľný negatívny vplyv.

Poznanie vlastného chronotypu môže zmeniť život

Ak pochopíte, či ste ranné vtáča alebo nočná sova, môžete lepšie plánovať prácu, šport, oddych aj stravovanie. Rešpektovanie prirodzených biologických hodín môže priniesť vyššiu produktivitu, kvalitnejší spánok, lepšiu náladu a v niektorých prípadoch dokonca pomôcť pri znižovaní telesnej hmotnosti.

Namiesto boja proti vlastnému telu sa preto oplatí naučiť počúvať jeho signály. Vnútorné hodiny totiž často vedia lepšie než my sami, kedy je ten správny čas podať najlepší výkon.

reklama:

Zdieľať