Kvôli kráse riskovali život. Čím sa ženy skrášľovali v minulosti?
reklama:
Túžba po kráse sprevádza ženy už tisíce rokov. Dnes máme k dispozícii bezpečnú kozmetiku, dermatologicky testované prípravky a moderné technológie. V minulosti však cesta za dokonalým vzhľadom často znamenala vážne zdravotné riziko. Mnohé kozmetické prípravky obsahovali jedovaté látky a niektoré dokonca mohli spôsobiť smrť. História skrášľovania je preto fascinujúca, ale zároveň aj poriadne temná.
Krása nebola len otázkou vzhľadu
Dnes si make-up spájame najmä s módou a estetikou. V dávnych civilizáciách však plnil aj praktickú funkciu. Ľudia si rôznymi farbami a masťami chránili pokožku pred slnkom, hmyzom či nepriaznivým počasím. Niektoré druhy líčenia mali dokonca náboženský alebo ochranný význam.
Napriek tomu sa ideál krásy často spájal s používaním látok, o ktorých dnes vieme, že boli mimoriadne nebezpečné. Mnohé ženy preto za svoj vzhľad zaplatili vysokú cenu.
Staroveké Grécko: bledá pleť za každú cenu
V starovekom Grécku bola symbolom ženskej krásy dokonale svetlá pokožka. Bledá tvár naznačovala vyššie spoločenské postavenie, plodnosť a život bez fyzickej práce na slnku. Ideál krásy bol spájaný s bohyňou Afroditou, a preto sa ženy snažili jej vzhľadu čo najviac priblížiť.
Na zosvetlenie pleti používali rôzne metódy. Niektoré boli pomerne neškodné, napríklad nanášanie vaječného bielka alebo citrónovej šťavy. Iné však predstavovali vážne zdravotné riziko. Veľkej obľube sa tešili púdre obsahujúce olovo, ktoré je silne toxické. Pravidelné používanie mohlo viesť k chronickým zdravotným problémom a v niektorých prípadoch aj k predčasnej smrti.
Existovali dokonca aj drastické postupy, pri ktorých si ženy prikladali na tvár pijavice. Verilo sa, že odsatím krvi bude pokožka pôsobiť svetlejšie a jemnejšie. Grécke a rímske ženy používali aj farbivá na pery, pričom niektoré z nich obsahovali nebezpečné chemické zmesi.
Kleopatra a líčenie, ktoré mohlo chrániť zdravie
Keď sa povie staroveký Egypt, mnohým sa okamžite vybaví Kleopatra a jej výrazné oči lemované tmavou linkou. Egyptská panovníčka sa preslávila nielen svojou inteligenciou a politickým vplyvom, ale aj charakteristickým vzhľadom. Historici sa však domnievajú, že jej líčenie neslúžilo iba na zvýraznenie krásy.
Na horné viečka si nanášala modrozlaté tiene, spodné viečka zvýrazňovala zelenou pastou a oči orámovala čiernym koholom. Tento druh líčenia bol v Egypte veľmi rozšírený.
Starovekí Egypťania verili, že určité druhy make-upu im zabezpečia ochranu bohov a pomôžu predchádzať chorobám. Analýzy archeologických nálezov ukázali, že niektoré kozmetické prípravky skutočne obsahovali zlúčeniny olova. Hoci je olovo vo väčších dávkach nebezpečné, vedci predpokladajú, že malé množstvá mohli stimulovať prirodzené obranné reakcie organizmu.
Čierny kohol mohol mať aj praktické výhody. Predpokladá sa, že pomáhal odpudzovať hmyz, chránil oči pred ostrým slnečným svetlom a mohol mať určité antiseptické účinky. Predĺžené riasy a tmavé kontúry zároveň bránili prenikaniu piesku a prachu do očí.
Nie je preto vylúčené, že egyptské líčenie okrem estetického efektu pomáhalo znižovať riziko niektorých očných infekcií, ktoré boli v suchom a prašnom prostredí bežné.
Stredovek: krása pod dohľadom cirkvi
Po páde starovekých civilizácií sa pohľad na kozmetiku výrazne zmenil. V stredovekej Európe bola prehnaná starostlivosť o vzhľad často vnímaná negatívne. Cirkev zdôrazňovala skromnosť a mnohé prejavy márnivosti považovala za nevhodné.
Napriek tomu ženy túžbu po kráse neopustili. Veľmi obľúbená zostala svetlá pleť, ktorá odlišovala šľachtu od obyčajných ľudí pracujúcich na poliach. Na bielenie pokožky sa používali rôzne zmesi obsahujúce olovo, ortuť či agresívne kyseliny. V predaji boli krémy a pleťové vody, ktorých zloženie by dnes neprešlo žiadnou bezpečnostnou kontrolou.
Nedostatočnú hygienu ženy často maskovali silnými parfumami, púdrami alebo parochňami. Výsledkom síce bol módny vzhľad, no pravidelný kontakt s toxickými látkami mohol viesť k poškodeniu zdravia.
Aqua Toffana: kozmetika alebo smrteľný jed?
Jednou z najtemnejších kapitol dejín krásy je príbeh látky známej ako Aqua Toffana. Tento jed sa objavil v Taliansku približne v polovici 17. storočia a obsahoval nebezpečné zložky vrátane arzénu a olova.
Podľa historických záznamov bol predávaný nenápadne, často pod zámienkou kozmetického alebo liečivého prípravku. Niektoré ženy ho údajne používali na otrávenie manželov alebo iných členov rodiny, najčastejšie pridávaním do jedla či vína. Aqua Toffana sa tak stala symbolom jednej z najznámejších otráv v európskych dejinách.
Devätnáste storočie: návrat k prirodzenejšej kráse
S rozvojom vedy sa začali odhaľovať zdravotné riziká spojené s používaním olova. V priebehu 19. storočia preto postupne ustupovalo z kozmetických prípravkov a nahrádzali ho bezpečnejšie látky, napríklad oxid zinočnatý, ktorý sa využíva aj v súčasnosti.
Módnym trendom sa stala prirodzenosť. Výrazný make-up nebol považovaný za vhodný a mnohé ženy sa snažili pôsobiť, akoby sa vôbec nemaľovali. Obľúbeným spôsobom zvýraznenia líc bolo jednoduché štípanie pokožky, ktoré jej dodalo prirodzené začervenanie.
Na prelome 19. a 20. storočia sa začali objavovať prvé kozmetické salóny. Návšteva takýchto miest však stále nebola úplne spoločensky prijateľná. Mnohé ženy prichádzali diskrétne, aby ich nikto nevidel, a odchádzali s dojmom „prirodzenej krásy“. Výraznejšie líčenie bolo v tom období často spájané najmä s herečkami alebo ženami pracujúcimi v zábavnom priemysle.
Krása dnes už našťastie nevyžaduje obete
Pri pohľade do histórie je zrejmé, že ideály krásy sa neustále menili, no túžba po atraktívnom vzhľade zostala rovnaká. Rozdiel je v tom, že moderná kozmetika podlieha prísnym kontrolám a jej používanie už vo väčšine prípadov nepredstavuje také riziká ako kedysi.
To, čo dnes považujeme za bežný rúž, púder alebo očnú linku, by našim predkom pripadalo ako malý zázrak. Mnohé ženy v minulosti totiž kvôli kráse riskovali zdravie, a niektoré dokonca aj vlastný život.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
