Žena
Články
Magazín
Keď je partner až príliš ústretový: Prečo môže byť neustále ustupovanie vo vzťahu problémom

Keď je partner až príliš ústretový: Prečo môže byť neustále ustupovanie vo vzťahu problémom

reklama:

Mnohí ľudia snívajú o partnerovi, s ktorým sa netreba hádať.

O človeku, ktorý je tolerantný, ochotný robiť kompromisy a vo väčšine situácií vyjde v ústrety. Takéto správanie býva najmä na začiatku vzťahu vnímané ako veľká výhoda. Časom sa však môže ukázať, že za neustálou ochotou ustupovať sa skrýva problém, ktorý narúša fungovanie vzťahu oveľa viac než občasná výmena názorov.

Vzťah totiž nepotrebuje iba pokoj. Potrebuje aj otvorenosť, úprimnosť a priestor pre potreby oboch partnerov. Ak jeden z nich svoje názory a želania dlhodobo skrýva, vzniká prostredie, v ktorom síce nie sú konflikty, no zároveň chýba skutočná blízkosť.

Súhlas nemusí znamenať spokojnosť

Nie každý človek, ktorý vždy prikývne, je naozaj presvedčený o správnosti spoločného rozhodnutia. Niekedy ide skôr o spôsob, ako sa vyhnúť nepríjemnej situácii. Strach z hádky, odmietnutia alebo napätia môže viesť k tomu, že človek radšej ustúpi, aj keď s danou vecou vnútorne nesúhlasí.

Psychologička a terapeutka Julie Janošíková upozorňuje, že skutočná láskavosť vychádza z vlastnej vôle. Rozdiel je v tom, či partner robí ústupok preto, že to považuje za správne, alebo preto, že sa bojí následkov nesúhlasu.

Práve tento rozdiel je podľa odborníkov kľúčový. Pokiaľ človek ustupuje zo strachu, postupne stráca možnosť prejavovať svoju osobnosť a autenticky fungovať vo vzťahu.

Konfliktom sa vyhýbajú, ale platia za to vysokú cenu

Psychológovia tento jav označujú ako konfliktnú vyhýbavosť. Takíto ľudia sa snažia udržať pokoj za každú cenu. Konflikt nevnímajú ako prirodzenú súčasť partnerského života, ale ako niečo nebezpečné, čo môže ohroziť samotný vzťah.

Americká psychologička Harriet Braiker vo svojich pozorovaniach upozornila, že ľudia s podobným nastavením si často zamieňajú prijatie a lásku s neustálym súhlasom. Veria, že ak budú druhým vyhovovať, získajú si ich náklonnosť. Navonok preto pôsobia obetavo a ústretovo, no vnútorne môžu prežívať nespokojnosť, ktorú si dlho nepriznávajú.

Výsledkom býva paradoxná situácia. Človek síce navonok vytvára dojem spokojnosti, no jeho vlastné potreby zostávajú dlhodobo nepovšimnuté.

Prečo začne takýto partner časom prekážať

Môže sa zdať zvláštne, že problém nevzniká iba u človeka, ktorý sa neustále prispôsobuje. Dôsledky totiž pociťuje aj druhý partner.

Na začiatku vzťahu býva príjemné mať po svojom boku niekoho, kto nevyvoláva spory. Po určitom čase sa však môže objaviť neistota. Ak partner vždy súhlasí, je čoraz ťažšie zistiť, čo si naozaj myslí. Má vlastný názor? Je spokojný? Alebo iba nechce povedať niečo, čo by mohlo spôsobiť konflikt?

Podľa Janošíkovej môže človek, ktorý nikdy neodporuje, postupne pôsobiť dojmom, že mu na ničom príliš nezáleží alebo že nemá vlastné postoje.

Psychoterapeutka Daria Vasilieva pripomína, že väčšina ľudí potrebuje vo vzťahu partnera, ktorý dokáže vyjadriť svoje želania, hranice aj nesúhlas. Bez tejto spätnej väzby je náročné budovať skutočne blízky vzťah. Druhá strana totiž nevie, čo partnerovi robí radosť, čo mu prekáža ani kde sa nachádza hranica jeho komfortu.

Práve vtedy sa často začína rodiť frustrácia. Nie kvôli množstvu konfliktov, ale kvôli nedostatku úprimnej komunikácie.

Harmonický vzťah neznamená život bez sporov

Predstava ideálneho vzťahu bez hádok je rozšírená, no odborné poznatky hovoria niečo iné. Výskumy amerického psychológa Johna Gottmana ukázali, že približne 70 percent partnerských konfliktov sa nikdy úplne nevyrieši. Dôvodom sú prirodzené rozdiely v osobnosti, hodnotách či potrebách partnerov.

To znamená, že spokojné páry sa neodlišujú tým, že by sa nezhodli. Rozdiel spočíva v spôsobe, akým s nezhodami pracujú. Dokážu o nich hovoriť bez útokov, ponižovania či obranných reakcií.

Problém preto nie je samotný konflikt. Riziko vzniká vtedy, keď sa jeden z partnerov vzdá vlastného hlasu len preto, aby zachoval pokoj.

Ak sa rozdielne názory nikdy nevyslovia, nevytvára sa hlbšie porozumenie. Naopak, postupne vzniká nerovnováha, ktorá môže vzťah oslabovať.

Potlačené emócie sa skôr či neskôr ozvú

Hnev alebo nespokojnosť nezmiznú len preto, že o nich človek nehovorí. Väčšinou si nájdu inú formu prejavu.

Podľa Julie Janošíkovej sa to môže prejaviť nenápadnými spôsobmi. Napríklad ironickými poznámkami, pasívno-agresívnym správaním, zabúdaním na dohodnuté povinnosti alebo postupným emocionálnym vzďaľovaním sa.

Daria Vasilieva upozorňuje, že dlhodobo potláčaný hnev sa často prejavuje aj cynizmom, neochotou tráviť čas s partnerom, odkladaním úloh alebo neprimerane silnou reakciou na drobný problém.

Keď sa takéto správanie objaví, zvyčajne nejde o konkrétnu situáciu. Na povrch sa dostávajú pocity, ktoré sa hromadili počas dlhého obdobia.

Pohodlie pre jedného môže znamenať záťaž pre druhého

Niektorým ľuďom môže vzťah s veľmi prispôsobivým partnerom vyhovovať. Je jednoduchšie rozhodovať, ak druhá strana nič nenamieta a nespochybňuje prijaté riešenia.

Práve v tomto bode však vzniká riziko nerovnováhy. Skutočný stav vzťahu sa často ukáže vo chvíli, keď človek, ktorý roky ustupoval, prvýkrát stanoví hranicu alebo odmietne vyhovieť.

Ak sa následne objavia výčitky, tlak alebo snaha prinútiť ho k návratu k pôvodnému správaniu, môže to naznačovať, že vzťah nefungoval na základe rovnocennosti, ale na základe jednostranných ústupkov.

Nadmerná prispôsobivosť má ešte jeden menej viditeľný dôsledok. Partner, ktorý sa vyhýba rozhodnutiam a neustále presúva voľbu na druhého, neprenáša len zodpovednosť za konkrétnu situáciu. Postupne odovzdáva druhému značnú časť mentálnej a emocionálnej záťaže spojenej s fungovaním vzťahu.

Rozhodovanie o financiách, dovolenkách, rodinných stretnutiach či dôležitých životných krokoch zostáva prevažne na jednej osobe. Hoci to môže byť spočiatku pohodlné, časom sa z toho stáva vyčerpávajúca povinnosť.

Partner, ktorý nesie väčšinu zodpovednosti za plánovanie, organizáciu aj rozhodnutia, môže nadobudnúť pocit, že všetko stojí len na jeho pleciach.

Vzťah sa často nerozpadá pri veľkej hádke

Keď sa hovorí o rozchodoch, ľudia si často predstavia dramatické konflikty alebo zásadné spory. V mnohých prípadoch však koniec vzťahu neprichádza po jednej veľkej hádke.

Začína sa oveľa nenápadnejšie. Jeden z partnerov prestane hovoriť o svojich potrebách. Druhý si zvykne robiť rozhodnutia za oboch. Navonok je všetko pokojné a bezproblémové, no vzťah postupne stráca charakter partnerstva.

Ako upozorňuje Daria Vasilieva, tichý rozpad vzťahu zvyčajne nevzniká v dôsledku jedného konfliktu, ale následkom dlhodobého mlčania.

Najväčšou hrozbou preto nemusí byť nezhoda medzi partnermi. Oveľa nebezpečnejší je stav, keď vo vzťahu zostanú síce dvaja ľudia, ale priestor na vyjadrenie, potreby a rozhodovanie má už len jeden z nich.