- Žena
- Články
- Magazín
- Prečo si vo vzťahoch často vyberáme podobné typy ľudí a akú úlohu v tom zohráva rodina
Prečo si vo vzťahoch často vyberáme podobné typy ľudí a akú úlohu v tom zohráva rodina
reklama:
Mnohí ľudia si po čase uvedomia zvláštnu vec.
Hoci sa ich partneri navonok líšia, vo vzťahoch sa opakujú veľmi podobné situácie, konflikty či emócie. Niektorí dokonca opakovane končia po boku človeka s rovnakými vlastnosťami, aké mal niektorý z ich rodičov. Niekedy ide o podobný vzhľad, inokedy o správanie, prístup k rodine alebo spôsob komunikácie.
Nie je to náhoda. Odborníci upozorňujú, že naše predstavy o láske a partnerstve vznikajú oveľa skôr, než si dokážeme vytvoriť vlastný názor na vzťahy.
Prvé skúsenosti formujú predstavu o láske
To, ako vnímame blízkosť, dôveru a bezpečie, sa začína vytvárať už v najútlejšom veku. Dieťa si od prvých mesiacov života buduje vzťah k ľuďom, ktorí sa oň starajú, a práve tieto skúsenosti sa neskôr stávajú základom jeho pohľadu na medziľudské vzťahy.
Dôležitou osobou pritom nemusí byť výhradne matka alebo otec. Silný vplyv môže mať každý, kto zohrával v živote dieťaťa kľúčovú úlohu a poskytoval mu starostlivosť, pocit istoty a emocionálnu oporu. Rovnako významné sú však aj situácie, keď tieto potreby neboli dostatočne naplnené.
Práve preto si niektorí ľudia v dospelosti nevedome vyberajú partnerov, ktorí im pripomínajú osoby z detstva. Iní zase smerujú k úplnému opaku, najmä ak boli ich skoré skúsenosti negatívne.
Priťahuje nás to, čo poznáme
Človek má prirodzenú tendenciu vyhľadávať známe prostredie. Tento mechanizmus funguje aj vo vzťahoch. Mozog často vyhodnocuje známe správanie ako bezpečné, pretože sa s ním stretával počas detstva.
To vysvetľuje, prečo niekoho priťahujú ľudia s podobným temperamentom, aký mal jeho rodič, alebo prečo si opakovane vyberá partnerov s rovnakými návykmi či životnými postojmi.
Nejde pritom len o povahové vlastnosti. V mnohých prípadoch sa objavujú aj fyzické podobnosti. Partner môže mať podobnú postavu, výšku, farbu vlasov alebo očí ako človek, ktorý zohrával v detstve významnú úlohu.
Rodinné prostredie ovplyvňuje viac, než si myslíme
Genetika síce zohráva dôležitú úlohu, no sama o sebe nevysvetľuje všetko. Veľkú časť našich budúcich rozhodnutí formuje prostredie, v ktorom vyrastáme.
Dieťa počas prvých rokov života neustále pozoruje ľudí okolo seba. Sleduje, ako riešia konflikty, ako prejavujú náklonnosť, ako spolu komunikujú a čo považujú za normálne.
Ak vyrastá v harmonickej domácnosti, kde medzi rodičmi prevláda rešpekt a vzájomná úcta, vytvára si predstavu, že práve takto by mal fungovať partnerský vzťah. Ak je naopak svedkom hádok, napätia alebo nezdravého správania, môže si tieto modely osvojiť ako prirodzenú súčasť partnerstva.
Práve preto sa niektoré vzorce prenášajú z generácie na generáciu bez toho, aby si to rodiny uvedomovali.
Deti preberajú viac než len slová
Podľa odborníkov rodičia odovzdávajú svojim deťom oveľa viac než len rady a výchovné pravidlá. Každodenným správaním prenášajú hodnoty, postoje, názory aj spôsob reagovania na rôzne životné situácie.
Dieťa si tieto informácie neukladá vedome. Postupne sa stávajú súčasťou jeho osobnosti a vytvárajú akýsi vnútorný návod na fungovanie vo svete.
Ak je súčasťou rodinného prostredia agresivita, ponižovanie alebo emocionálny tlak, môže sa podobný model objaviť aj v budúcich vzťahoch dieťaťa. To však neznamená, že každý človek zopakuje osud svojich rodičov.
Dôležité je uvedomiť si, že rodičia nemusia byť bezchybní. Jednorazové zlyhania alebo občasné prejavy hnevu ešte automaticky neznamenajú negatívny dopad na budúcnosť dieťaťa. Rozhodujúci je najmä dlhodobý charakter vzťahov v rodine.
Prečo nás priťahujú komplikované vzťahy
Niektorí ľudia sa opakovane zamilujú do partnerov, ktorí pôsobia chladne, odmerane alebo emocionálne nedostupne. Takéto vzťahy bývajú plné neistoty a striedania blízkosti s odstupom.
Práve táto nepredvídateľnosť môže vytvárať silné emocionálne napätie. Keď partner venuje pozornosť, človek prežíva pocit odmeny. Keď sa vzdiali, vzniká túžba získať jeho priazeň späť.
Podobný mechanizmus sa často vytvára už v detstve. Ak muselo dieťa neustále bojovať o uznanie alebo náklonnosť rodiča, môže si tento model preniesť aj do dospelosti. Neskôr potom podvedome vyhľadáva vzťahy, ktoré mu pripomínajú známu emocionálnu skúsenosť.
Niekedy hľadáme kópiu, inokedy presný opak
Pri výbere partnera neexistuje jedno univerzálne pravidlo. Niektorí ľudia inklinujú k osobám, ktoré sa výrazne podobajú ich rodičom. Iní si cielene alebo nevedome vyberajú úplne odlišných partnerov.
Rozhodujúce býva najmä to, ako človek vnímal svoje detstvo a aké emócie si s ním spája. Ak bol so správaním rodiča spokojný a považoval ho za prirodzené, môže ho vyhľadávať aj u partnera. Ak mu naopak spôsobovalo bolesť alebo frustráciu, môže smerovať k opačnému typu osobnosti.
V oboch prípadoch však ide o reakciu na skúsenosti z minulosti.
Keď sa rovnaký príbeh opakuje
Predstavme si rodinu, v ktorej matka zabezpečuje všetko potrebné a nesie väčšinu zodpovednosti za domácnosť, zatiaľ čo otec sa zapája len minimálne. Dieťa, ktoré v takomto prostredí vyrastá, môže tento model považovať za úplne normálny.
Ak sa neskôr ocitne vo vlastnom vzťahu, je možné, že si nájde partnera, ktorý do tejto schémy prirodzene zapadne. Výsledkom je opakovanie rovnakého scenára, aký poznalo z detstva.
Takéto situácie nevznikajú preto, že by si ich ľudia vedome plánovali. Skôr ide o dôsledok naučených vzorcov, ktoré ovplyvňujú ich rozhodnutia bez toho, aby si to uvedomovali.
Zmena je možná
Dobrou správou je, že minulosť nemusí určovať budúcnosť. To, že človek vyrastal v určitom prostredí alebo si opakovane vyberal podobných partnerov, ešte neznamená, že je na takýto model odkázaný navždy.
Prvým krokom býva uvedomenie si vlastných vzťahových schém. Pomôcť môže zamyslenie sa nad tým, ako fungovali vzťahy v pôvodnej rodine a či sa podobné prvky objavujú aj v súčasnom partnerstve.
Za užitočné možno považovať otázky:
- Aký bol vzťah medzi mojimi rodičmi?
- Aké modely partnerstva som pozoroval počas detstva?
- Objavujú sa podobné situácie aj v mojom vzťahu?
- Som s týmto spôsobom fungovania spokojný alebo spokojná?
- Chcel by som, aby moje dieťa raz žilo v podobnom partnerstve?
Úprimné odpovede môžu odhaliť súvislosti, ktoré si človek predtým neuvedomoval.
Cesta k zdravším vzťahom
Vzťahy nie sú nemenné. Aj dlhoročné vzorce sa dajú postupne meniť, ak sú si ich partneri vedomí a chcú na nich pracovať.
Dôležitú úlohu zohráva otvorená komunikácia, ochota hovoriť o problémoch a schopnosť pozrieť sa na vlastné správanie bez obviňovania. Práve pochopenie koreňov našich rozhodnutí môže pomôcť vytvoriť spokojnejšie partnerstvo a zároveň zabrániť tomu, aby sa nefunkčné modely prenášali na ďalšie generácie.
Čím lepšie človek rozumie tomu, odkiaľ jeho vzťahové návyky pochádzajú, tým väčšiu šancu má budovať budúcnosť podľa vlastných predstáv, a nie podľa scenára, ktorý si nevedome priniesol z detstva.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
