Alzheimerova choroba: Ako ovplyvňuje náš mozog?
Alzheimerova choroba postihuje približne 24 miliónov ľudí po celom svete a stále neexistuje účinný liek, ktorý by ju dokázal vyliečiť. Táto závažná neurodegeneratívna porucha pomaly ničí náš mozog, čo vedie k výrazným zmenám v pamäti a kognitívnych schopnostiach. Ako sa však táto choroba vyvíja v našom mozgu a čo sa deje s našimi bunkami, keď na ňu ochorieme?
Alzheimerova choroba sa často začína veľmi nenápadne. Na začiatku si ľudia možno len všimnú drobné problémy, ako zabudnuté meno alebo miesto. S postupujúcim časom však dôjde k výraznému zhoršeniu mentálnych funkcií, ktoré sa dotknú nielen našej mysle, ale aj telesných schopností. Tento pomalý proces odhaľuje, aká je choroba nevyspytateľná a neľútostná.
Aké zmeny prebiehajú v mozgu?
Keď Alois Alzheimer objavil abnormálne výrastky v mozgu pri pitve svojich pacientov, ešte nevedel, že ide o kľúčový faktor tejto zákernej choroby. Tieto výrastky sú známe ako amyloidné plaky, čo sú hromady beta-amyloidných proteínov, ktoré sa v mozgu neustále zhlukujú. Tieto proteíny sú škodlivé a majú tendenciu sa lepiť, čím vznikajú usadeniny, ktoré narúšajú normálnu činnosť nervových buniek. Keď sa tieto plaky šíria, zasahujú do komunikácie medzi neurónmi a zhoršujú ich funkciu.
Okrem amyloidných plakov sú ďalším charakteristickým znakom Alzheimerovej choroby neurofibrilárne spleti. Tieto spleti vznikajú z tau proteínov, ktoré normálne pomáhajú udržiavať stabilitu mikrotubulov v nervových bunkách. Avšak pri Alzheimerovej chorobe sa tieto proteíny odtrhávajú od mikrotubulov a začínajú sa hromadiť, čím sa vytvárajú zhluky, ktoré poškodzujú bunkové funkcie a prispievajú k postupnému zlyhávaniu mozgu.
Zdravý mozog má schopnosť udržiavať čistotu vďaka mikrogliálnym bunkám, ktoré sa starajú o odstránenie metabolického odpadu počas spánku. U pacientov s Alzheimerovou chorobou však tieto bunky nie sú schopné efektívne vykonávať svoju čistiacu funkciu, čo spôsobuje hromadenie toxických látok v mozgu. Tento neodstránený odpad môže poškodiť mozgové bunky a prispieť k ich degenerácii.
Kritický moment: Bod zlomu
Vedci identifikovali určité okamihy, ktoré predstavujú rozhodujúci zlom v rozvoji Alzheimerovej choroby. Tento bod nastáva, keď sa v mozgu nahromadí toľko toxických látok a odpadu, že spustí deštruktívny proces. Tieto látky spôsobujú, že sa vytvárajú neurofibrilárne spleti, ktoré vyvolávajú zápalové reakcie, problémy v cievach a nakoniec aj smrť nervových buniek. V tejto fáze choroby dochádza k výraznému zhoršeniu pamäti, ktoré už má veľký dopad na každodenný život pacienta.