
Priateľstvo medzi mužom a ženou: realita, ktorá si žiada dospelosť a jasné hranice

Vzťah medzi mužom a ženou nemusí byť postavený len na romantike alebo telesnej príťažlivosti. Hoci spoločnosť často predpokladá opak, je možné vytvoriť čisto priateľské spojenie – no nie bez podmienok. Vyžaduje si to emocionálnu zrelosť, ochotu komunikovať bez masky a hlavne úctu voči hraniciam toho druhého.
Podľa párovej poradkyne Lucie Horkej takýto vzťah môže fungovať, no musí byť postavený na vedomom rozhodnutí oboch strán. Dôležité nie je to, či medzi nimi existuje príťažlivosť – môže byť prítomná –, ale to, či sa s ňou naučia pracovať bez toho, aby narušila dôveru medzi nimi.
Stopy minulosti stále ovplyvňujú naše predstavy
Z historického pohľadu bolo spojenie muža a ženy často spájané výlučne s manželstvom, rodičovstvom či domácimi povinnosťami. Dlhé roky dominovali pevne vymedzené roly: muž ako ten, kto zabezpečuje, žena ako starostlivá opora. Blízkosť medzi opačnými pohlaviami bez romantického podtextu sa tak javila ako nezvyčajná, až podozrivá.
Aj keď sa dnes spoločenské normy uvoľňujú a mužsko-ženské dynamiky sú flexibilnejšie, v našom vnútri často pretrvávajú staré vzorce. A práve tieto stereotypy spôsobujú, že aj nevinné priateľstvo medzi mužom a ženou môže okolie vnímať cez skreslenú optiku.
Čo si z takýchto vzťahov odnášame?
Muži v priateľstve so ženami často nachádzajú priestor na hlbšie rozhovory, ktoré im v bežnej spoločnosti môžu chýbať. Naopak, ženy ocenia otvorenosť, humor a menej emočne zaťaženú komunikáciu, akú im mužská spoločnosť často ponúka. Tieto vzťahy obohacujú obe strany, ak sú založené na úprimnosti a vzájomnej dôvere.
Podľa výskumu z roku 2025, ktorý analyzoval správanie ľudí na sociálnych sieťach, sú priateľstvá medzi mužmi a ženami bežnejšie v kultúrach, kde je vyššia miera rovnosti medzi pohlaviami – napríklad v častiach Latinskej Ameriky, Ázie či Afriky. Naopak, tam, kde prevláda tradičný pohľad na úlohy muža a ženy, sú tieto typy vzťahov skôr výnimočné.
Túžba nemusí mať erotický rozmer
To, čo nás k niekomu priťahuje, nie je vždy o sexualite. Môže to byť túžba po duševnej blízkosti, potrebe byť pochopený alebo jednoducho po ľudskej prítomnosti. Keď si dvaja ľudia dovolia zotrvať v tejto energii bez nutnosti ju pretaviť do niečoho fyzického, otvárajú tým dvere k vzťahu s hlbokou hodnotou.
Horká však upozorňuje, že nie každé priateľstvo zostane čisté, ak sa doň vkradnú skryté motivácie. Niekedy jeden z dvojice dúfa v niečo viac, zatiaľ čo druhý túži len po priateľskej blízkosti. Tieto nevyjadrené očakávania môžu narušiť rovnováhu a priniesť neistotu. Rovnako tak tlak zo strany okolia, ktoré si často domýšľa, čo medzi nimi „v skutočnosti“ je, môže ovplyvniť vzťah viac, než si uvedomujeme.
V niektorých prípadoch dokonca priateľský vzťah začne suplovať partnerstvo, ktoré človeku v realite chýba. Vtedy sa z pôvodne čistého kontaktu môže stať zmes projekcií a nenaplnených potrieb, čo môže viesť k zmätku a napätiu.
Prekážky, na ktoré narážame
-
Nejasné hranice: Kde sa končí kamarátstvo a začína emocionálna pripútanosť? Niekedy si to ani jedna strana neuvedomí, kým nie je neskoro.
-
Nezvládnutá príťažlivosť: Prítomnosť chémie nemusí byť problém, pokiaľ s ňou dokážeme vedome narábať.
-
Minulosť a mocenské nerovnosti: Históriou formované vzorce správania môžu ešte stále ovplyvňovať dynamiku medzi mužom a ženou.
-
Pochybnosti okolia: Spoločenský tlak a predsudky môžu z čisto priateľského kontaktu vytvárať zdroj stresu.
-
Izolované sociálne kruhy: Aj napriek otvorenejšej spoločnosti mnohí ľudia trávia čas výlučne vo svojej „bubline“, čo obmedzuje možnosť vzniknúť takýmto vzťahom.
Platonický vzťah ako dar, nie výnimka
„Každý priateľský vzťah medzi mužom a ženou je unikátny príbeh s vlastnými pravidlami a vývojom,“ zdôrazňuje Horká. Nie je to automatický alebo samozrejmý typ vzťahu – vyžaduje si vedomý prístup, otvorenú komunikáciu a rešpekt k osobnému priestoru toho druhého.
Hoci nie každému takýto vzťah vyhovuje, ak je autentický a čestný, môže sa stať jedným z najhlbších ľudských spojení. Nezaložený na romantike, ale na úprimnom záujme o druhého človeka – bez nárokov a očakávaní. A práve v tejto bezpodmienečnej blízkosti spočíva jeho skutočná sila.