Žena
Články
Magazín
Ako vychovať súrodencov, ktorí stoja pri sebe? Chybám, ktoré vzťahy ničia, sa dá predísť

Ako vychovať súrodencov, ktorí stoja pri sebe? Chybám, ktoré vzťahy ničia, sa dá predísť

reklama:

Mnohí rodičia si želajú jediné: aby ich deti zostali oporou jedna pre druhú aj v dospelosti. Aby nemali len spoločného predka v rodnom liste, ale aj spoločného človeka v srdci.

Do akej miery dokážeme my, rodičia, ovplyvniť, či sa z našich detí stanú priatelia – a čo pre to môžeme urobiť už dnes?

Moje leto vyzeralo asi takto: „Mami, Oliver mi berie…“ „Mami, povedz mu!“ Niekedy krik, inokedy slzy, občas pretlak energie prerastie až do štuchancov. A pri tom všetkom si v duchu hovorím: robím niečo zle? Potom však príde úplne iný obraz – mladší syn si vypýta mobil, len aby sa mohol opýtať brata na sústredení, ako sa má. Keď sa starší vráti domov, utekajú k sebe tak, akoby sa nevideli mesiace.

Tieto protiklady som rozprávala detskej psychologičke Ive Hadj Moussa. Usmiala sa – vraj opisujem obyčajnú ľudskú dynamiku. Ľudia sa občas pohádajú, občas sa objímu. Deti nie sú výnimka. Len ich dôvody sú v ich veku iné – raz bagrík, inokedy lego kocka. O desať rokov to bude politika či partneri. Konflikty nezmiznú, no môžeme deti naučiť, ako s nimi narábať.

Kľúčovú úlohu hrá domáca atmosféra

Každé dieťa je iné – iná povaha, iné prežívanie, iné tempo. Aj preto medzi súrodencami niekedy zafunguje okamžitá chémia a inokedy to škrípe. Vzťahy ovplyvňuje:

pohlavie
temperament
počet detí
vekový rozdiel
predstavy rodičov

Menší vekový rozdiel znamená viac rivality, ale aj viac spoločných záujmov. Väčší rozdiel zas často zvádza rodičov k očakávaniam, že starší „už musí mať rozum“.

Podľa psychologičky je však rozhodujúce niečo iné: celkové naladenie rodiny. Ak je doma priestor na slobodné prežívanie, rešpekt a láskavosť, vzťahy majú šancu prirodzene rásť. Ak rodičia vytvárajú pevný vzťah so svojimi deťmi, je oveľa pravdepodobnejšie, že si deti k sebe nájdu pozitívnu cestu.

Psychologička Laura Markham to vystihla jednoducho: nemôžete riadiť svoje deti, ale môžete ovplyvniť človeka, ktorý na ne pôsobí najviac – seba.

Najčastejšie chyby po narodení súrodenca

Vzťah dvoch detí sa začína ešte pred príchodom toho mladšieho. A chvíle po jeho narodení sú citlivé – staršie dieťa stráca výsadné postavenie a nemusí vedieť, ako sa v novej situácii orientovať. Reakcie bývajú rôzne: hnev, smútok, snaha byť „dokonalé“, niekedy až regres – napríklad opätovné pomočovanie.

Najväčšie pasce, do ktorých rodičia padajú, sú tri:

1. Nátlak na city

„Je to tvoja sestra, musíš ju milovať.“
Ale city nie sú povinnosť. A už vôbec sa nedajú prikázať.

2. Moralizovanie

„Si starší, buď rozumný.“
Pre dieťa to môže znieť ako: „Tvoje pocity sú menej dôležité.“

3. Porovnávanie

„Pozri, ako pekne sa hrá.“
Staršie v tom môže počuť: „Ty si komplikácia.“

V tomto období najviac pomáha otvorene pomenúvať emócie. Aj malé dieťa dokáže prijať vetu:
„Mrzí ťa, že sa ti teraz nemôžem venovať tak ako predtým, však?“

Veľkú silu má aj individuálny čas s rodičom, počas ktorého „velí“ dieťa – ono si vyberie, čo budete robiť.

Rituály, humor a vyhnutie sa nálepkám

Deti sa rodia s vlastnou povahou, preto je nesmierne dôležité rešpektovať ich odlišnosti a nepchať ich do škatuliek typu „tá poslušná“, „ten rebel“. Takéto označovanie v rodine nenápadne buduje súťaživosť.

Súrodenecký vzťah je však skvelým tréningovým ihriskom života – tu sa deti učia obhajovať svoje hranice, ale aj odpúšťať a spolupracovať.

Veľkým spojencom rodinnej pohody sú rituály. Nemusia byť veľkolepé – pravidelná spoločná večera, večerné objatie či rodinný humor tvoria pevné základy. Dávajú deťom pocit istoty a spolupatričnosti, ktorý ich často sprevádza aj v dospelosti.

Priestor pre obe deti, nie len pre to úspešnejšie

Poznám príbeh dvoch bratov, ktorí sa od malička hádali o to, čo budú pozerať v televízii. Keď sa nedokázali dohodnúť, rodičia zasiahli jednoducho: „Kým sa nedohodnete, televízia zostáva vypnutá.“

Najprv prišli slzy a výčitky. No po chvíli zistili, že ak spojia sily, dosiahnu viac. A práve to z nich neskôr urobilo nerozlučných kamarátov. Rodičia ich tým naučili rešpektu aj spolupráci.

A čo ak jedno dieťa v niečom vyniká?
Také situácie bývajú náročné, ale kľúčové je, aby obe deti cítili vlastnú hodnotu. Jedno môže žať úspechy v škole, druhé byť talentované v pohybe – obidve majú právo zažiariť. Uznať ich snahu je dôležitejšie než oceňovať samotný výkon.

V puberte sa súrodenecké vzťahy prirodzene rozkolíšu – deti si hľadajú priestor, skúmajú vlastnú identitu. Pomáha rešpektovať ich súkromie, no zároveň im ponúkať spoločné momenty, ktoré nevyzerajú ako povinnosť: výlet, seriál, spoločný projekt.

Kedy už treba zbystriť pozornosť

Niekedy môže odmietanie spoločných aktivít signalizovať viac než len „nemám náladu“. Varovné signály sú:

úplné vyhýbanie sa kontaktu
nevysvetliteľná žiarlivosť
zastrašovanie, vyhrážky
opakované útoky namiesto občasných hádok

Vtedy pomáha otvorený rozhovor – nie o hľadaní vinníka, ale o pomenovaní toho, čo každý prežíva. Ak napätie trvá dlho, je na mieste odborná pomoc – rodinná či individuálna terapia.

A na záver najdôležitejšie: nemusíme byť dokonalí rodičia. Deti nepotrebujú dokonalosť, potrebujú človeka, ktorý dokáže priznať chybu, požiadať o podporu a skúšať to znovu.

Niekedy máme chuť všetko vzdať, no ak to spravíme, čaká nás len viac práce s tým, ako to celé poskladať späť. Preto jediná univerzálna rada znie: vydýchnuť, pozbierať sa a pokračovať.

reklama:

Zdieľať