Čo sa deje s naším telom pri zívaní? Vedci odhaľujú prekvapivé súvislosti
reklama:
Zívanie patrí medzi bežné prejavy ľudského organizmu, ktorým väčšina z nás nevenuje veľkú pozornosť. Objaví sa pri únave, nudnej prednáške, počas dlhého cestovania alebo tesne pred spaním. Napriek tomu ide o fascinujúci proces, ktorý vedcov zaujíma čoraz viac. Najnovšie výskumy totiž naznačujú, že zívanie nie je len obyčajnou reakciou na ospalosť, ale môže zohrávať dôležitú úlohu pri fungovaní mozgu a celého nervového systému.
Téme sa dlhodobo venuje aj lekár a výskumník doc. MUDr. David Astapenko, Ph.D., MBA, ktorý pôsobí v oblasti anestéziológie, resuscitácie a intenzívnej medicíny. Podľa neho je zívanie oveľa zložitejší jav, než sa na prvý pohľad zdá.
Zívanie nie je len prejav únavy
Po dlhé roky sa zívanie považovalo predovšetkým za znak ospalosti alebo nedostatku podnetov z okolia. Moderné vedecké poznatky však ukazujú, že ide o veľmi komplexný reflex, ktorý môže súvisieť s viacerými procesmi prebiehajúcimi v organizme.
Vedci dnes predpokladajú, že zívanie môže byť spôsobom, akým sa telo snaží regulovať určité funkcie mozgu alebo upozorniť na zmeny vo vnútornom prostredí organizmu. Hoci všetky mechanizmy ešte nie sú úplne objasnené, existuje niekoľko teórií, ktoré získavajú čoraz väčšiu podporu.
Pomáha zívanie ochladzovať mozog?
Jednou z najdiskutovanejších hypotéz je takzvaná teória ochladzovania mozgu.
Mozog pracuje najefektívnejšie v pomerne úzkom teplotnom rozmedzí. Ak sa jeho teplota zvýši, môže sa znížiť výkonnosť niektorých nervových procesov. Práve zívanie by mohlo slúžiť ako mechanizmus, ktorý pomáha mozog ochladzovať a udržiavať ho v optimálnom stave.
Počas zívania dochádza k hlbokému nádychu, aktivácii svalov tváre a zvýšeniu prietoku krvi v oblasti hlavy. Tieto procesy môžu prispieť k lepšej regulácii teploty mozgu.
Niektoré výskumy zároveň ukázali, že po zívaní sa môže dočasne zvýšiť pozornosť, sústredenie a celková bdelosť človeka.
Čo sa deje v mozgu počas zívania?
Zívanie spúšťa viacero procesov naraz. Odborníci predpokladajú, že počas neho dochádza k:
- zvýšenému prekrveniu mozgu,
- intenzívnejšej cirkulácii mozgovomiechového moku,
- odplavovaniu látok spojených s únavou,
- aktivácii nervových centier zodpovedných za bdelosť,
- zvýšeniu hladiny niektorých hormónov vrátane kortizolu.
Práve preto sa po zívaní mnohí ľudia cítia o niečo sviežejšie a pozornejšie.
Zaujímavé je aj to, že novorodenci a malé deti zívajú pomerne často. Vedci sa domnievajú, že tento reflex môže súvisieť s vývojom nervového systému a reguláciou činnosti mozgu v období intenzívneho rastu.
Kedy môže byť zívanie signálom zdravotného problému?
Hoci je zívanie vo väčšine prípadov úplne prirodzené, niekedy môže upozorňovať aj na určité zdravotné ťažkosti.
Častejšie sa objavuje napríklad pri:
- závratoch a kinetózach,
- poruchách regulácie telesnej teploty,
- depresii,
- roztrúsenej skleróze,
- niektorých neurologických ochoreniach.
Lekári zaznamenali aj prípady nadmerného alebo neovládateľného zívania u pacientov po cievnej mozgovej príhode alebo pri niektorých nádorových ochoreniach mozgu.
Samotné zívanie však ešte automaticky neznamená zdravotný problém. Dôležitý je najmä jeho charakter, frekvencia a prípadné ďalšie príznaky.
Prečo zívame pred náročnou situáciou?
Mnohí ľudia si všimli, že začnú zívať tesne pred dôležitou skúškou, športovým výkonom, verejným vystúpením alebo inou stresovou situáciou.
Nie je to náhoda.
Zívanie môže pomáhať pripraviť organizmus na zvýšenú záťaž. Počas hlbokého nádychu sa človek viac sústredí na dýchanie, aktivuje sa nervový systém a telo sa pripravuje na očakávanú udalosť.
Preto nie je nezvyčajné, že zívajú športovci pred štartom pretekov, hudobníci pred koncertom či parašutisti krátko pred zoskokom.
Prečo je zívanie nákazlivé?
Určite ste si všimli, že keď niekto vedľa vás zívne, často dostanete chuť zívnuť si tiež. Niekedy dokonca stačí len pomyslieť na zívanie alebo si o ňom prečítať.
Presný dôvod zatiaľ nie je úplne objasnený. Vedci však predpokladajú, že za tým stojí schopnosť empatie a sociálne väzby medzi ľuďmi.
Existuje aj zaujímavá teória, podľa ktorej mohlo mať zívanie v minulosti komunikačnú funkciu. V dávnych ľudských spoločenstvách mohlo slúžiť ako nenápadný signál upozorňujúci ostatných členov skupiny na potrebu zvýšiť pozornosť a pripraviť sa na možné nebezpečenstvo.
Aj keď túto hypotézu zatiaľ nemožno definitívne potvrdiť, ukazuje, aký pozoruhodný môže byť tento zdanlivo jednoduchý reflex.
Môže človek vôbec nezívať?
Prípady úplnej absencie zívania sú mimoriadne zriedkavé a odborníci sa s nimi prakticky nestretávajú.
Zívanie patrí medzi veľmi staré reflexy zakorenené hlboko v nervovom systéme. Riadiace centrá sa nachádzajú v mozgovom kmeni, kde sa nachádzajú aj oblasti zodpovedné za základné životné funkcie, ako je dýchanie či činnosť srdca.
Práve preto vedci predpokladajú, že tento reflex zohráva dôležitú úlohu pri správnom fungovaní organizmu už od obdobia vývoja plodu v maternici.
Obyčajné zívanie skrýva viac, než sa zdá
Hoci zívame každý deň a často si to ani neuvedomujeme, ide o jeden z najzaujímavejších reflexov ľudského tela. Moderné výskumy naznačujú, že zívanie nesúvisí len s únavou, ale aj s reguláciou teploty mozgu, koncentráciou, pripravenosťou na záťaž či fungovaním nervového systému.
Mnohé otázky zostávajú stále nezodpovedané, no jedno je isté – tento jednoduchý reflex je oveľa dôležitejší, než si väčšina ľudí myslí.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
