Prečo nás niekedy k jedlu nevedie hlad, ale emócie?
reklama:
Mnoho ľudí si myslí, že za nadbytočné kilogramy môže nedostatok disciplíny, nevhodný jedálniček alebo zle nastavená diéta.
V skutočnosti však býva problém často ukrytý oveľa hlbšie. Jedlo totiž neslúži iba na doplnenie energie. Pre mnohých sa stáva aj prostriedkom na zvládanie emócií, stresu či nepríjemných životných situácií.
Poznáte ten pocit, keď po náročnom dni dostanete neodolateľnú chuť na niečo sladké alebo si chcete zlepšiť náladu veľkou porciou obľúbeného jedla? Takéto situácie môžu byť signálom emocionálneho hladu.
Keď diéta nestačí
Psychológovia upozorňujú, že pri zlyhaní redukčných programov nebýva hlavnou príčinou samotná strava. Až v 95 percentách prípadov sa za neúspechom skrýva nekontrolované jedenie, ktoré je vyvolané emóciami.
Preto sa často stáva, že ani prísne dodržiavanie jedálnička či pravidelný pohyb neprinesú dlhodobý výsledok. Pokiaľ človek nerozumie vlastným psychickým potrebám a spôsobu, akým reaguje na stres alebo nepríjemné pocity, môže sa k prejedaniu opakovane vracať.
Ako spoznať, že nejde o skutočný hlad?
Pri fyzickom hlade telo postupne signalizuje potrebu doplniť energiu. Emocionálny hlad sa však prejavuje inak. Človek často začne jesť impulzívne a veľmi rýchlo. Neraz si až po dojedení uvedomí, aké veľké množstvo jedla vlastne skonzumoval.
Typickým príkladom je siahanie po sladkostiach počas smútku, nudy alebo psychického napätia. V takých chvíľach je dobré zastaviť sa a zamyslieť sa nad jednoduchou otázkou:
Čo mi práve teraz skutočne chýba?
Odpoveď nemusí byť okamžitá. Niekedy si vyžaduje pokoj, čas a úprimný pohľad na vlastné potreby. Práve toto sebapoznanie môže byť jedným z najdôležitejších krokov na ceste k úspešnému chudnutiu.
Prejedanie býva často len náhradou za niečo iné
Podľa odhadov sú emocionálne príčiny prítomné v 70 až 95 percentách prípadov prejedania.
Mnohí ľudia si v náročnom období nevedia predstaviť inú formu úľavy než jedlo. Tí, ktorí sa dokázali emocionálneho jedenia zbaviť, často opisujú podobnú skúsenosť – potreba neustále niečo jesť zmizla vo chvíli, keď pochopili, čo im v živote v skutočnosti chýba.
Nemusí to byť jedlo. Často ide o nedostatok pozitívnych zážitkov, pocitu bezpečia, stability, pohodlia, lásky či porozumenia. Niekedy človeku chýba zaujímavá práca, nové podnety alebo viac priestoru na oddych a zábavu.
Ak sa tieto potreby snažíme nahradiť jedlom, na krátky čas síce získame pocit úľavy, no skutočný problém zostáva nevyriešený. Výsledkom býva postupné priberanie.
Aktivita pomáha viac než chladnička
Jedným zo spôsobov, ako obmedziť emocionálne jedenie, je väčšia aktivita v každodennom živote. Pomôcť môže čas strávený s rodinou alebo priateľmi, spoločenské stretnutia, návšteva kina, športové aktivity či objavenie nového koníčka.
Nové záujmy dokážu zamestnať myseľ, priniesť pozitívne emócie a vytvoriť priestor, v ktorom jedlo prestáva byť hlavným zdrojom uspokojenia. Práve aktívny život doma aj mimo domova patrí medzi najúčinnejšie nástroje pri zvládaní nadváhy.
Emócie dokážu zastaviť aj úspešnú diétu
Štatistiky ukazujú, že veľký počet žien prerušuje diétu po silnom emocionálnom otrase. Často pritom dovtedy dosahovali veľmi dobré výsledky.
Zlom môže nastať po partnerských problémoch, strate zamestnania alebo v období, keď sa objavia zdravotné komplikácie v rodine. Takéto udalosti výrazne zvyšujú psychickú záťaž a mnohí ľudia sa opäť vracajú k jedlu ako k forme útechy.
Ak ste zažili podobnú situáciu a vaše doterajšie úspechy pri chudnutí sa vytratili, je dôležité uvedomiť si jednu vec: samotné počítanie kalórií emocionálny hlad nevyrieši. Je to podobné, ako keby ste sa chceli pripraviť na maratón bez toho, aby ste začali trénovať.
Tri podoby emocionálneho jedenia
Emocionálny hlad vzniká v našej mysli, preto je potrebné naučiť sa rozpoznávať jeho jednotlivé formy. Práve od nich môže závisieť výber vhodného spôsobu stravovania.
Jedenie spojené s príjemnými emóciami
Do tejto skupiny patria oslavy, sviatky, rodinné stretnutia, pracovné obedy alebo slávnostné večere. Často ide o situácie, keď jeme viac len preto, že si chceme užiť príjemnú atmosféru alebo spoločnosť ostatných ľudí.
Jedenie vyvolané negatívnymi pocitmi
Prejedanie sa môže objaviť aj ako reakcia na stres, frustráciu, podráždenosť alebo pocit, že sa nachádzame v bezvýchodiskovej situácii. Jedlo vtedy slúži ako rýchla forma úľavy.
Jedenie bez výrazného emocionálneho podnetu
Tretím typom je konzumácia jedla zo zvyku. Nejde ani o oslavu, ani o zvládanie stresu. Človek jednoducho je preto, že má príležitosť, nudí sa alebo si vytvoril stereotyp, ktorý sa stal súčasťou jeho každodenného života.
Naučiť sa rozlišovať medzi skutočným hladom a emocionálnou potrebou je základným krokom k zdravšiemu vzťahu k jedlu. Čím lepšie pochopíme vlastné emócie a potreby, tým ľahšie sa nám podarí vyhnúť zbytočnému prejedaniu a udržať si výsledky, ktoré sme dosiahli.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
