Viac spánku môže znamenať zdravšie srdce. Vedci našli prekvapivú súvislosť
reklama:
O tom, že kvalitný spánok je dôležitý pre celkové zdravie, sa hovorí už dlhé roky.
Najnovšie poznatky však naznačujú, že dostatok nočného odpočinku môže mať konkrétny vplyv aj na stav našich ciev a srdca.
Odborníci upozorňujú na proces nazývaný kalcifikácia, pri ktorom sa v cievach alebo vnútorných orgánoch ukladajú vápenaté soli. Takéto usadeniny môžu postupne zhoršovať funkciu ciev a zvyšovať riziko zdravotných komplikácií.
Práve súvislosť medzi spánkom a vznikom týchto usadenín skúmal tím vedcov pod vedením Christophera Kinga z Chicagskej univerzity. Výsledky publikované v odbornom časopise Journal of the American Medical Association ukázali zaujímavý trend – ľudia, ktorí spali dlhšie, mali menej známok vápenatenia koronárnych tepien.
Podľa zistení výskumníkov môže každá hodina spánku navyše priniesť výrazný benefit. Analýza naznačila približne 33-percentné zníženie rozsahu kalcifikácie v cievach zásobujúcich srdce krvou. Takýto rozdiel vedci prirovnali k účinku poklesu krvného tlaku o 16 jednotiek.
Pozoruhodné je, že tento vzťah sa prejavil aj u účastníkov, ktorí patrili medzi rizikové skupiny. Vyššia hladina cholesterolu, nadváha alebo cukrovka totiž výsledky zásadne neovplyvnili.
Do výskumu bolo zapojených takmer päťsto dobrovoľníkov vo veku od 35 do 47 rokov. Ich zdravotný stav vedci sledovali počas piatich rokov. Dĺžku spánku zaznamenávali pomocou špeciálnych monitorovacích náramkov na zápästí, zatiaľ čo stav koronárnych tepien vyhodnocovali pomocou CT vyšetrení.
Napriek zaujímavým výsledkom zostáva jedna otázka nezodpovedaná – prečo medzi spánkom a vápenatením ciev takýto vzťah existuje?
Samotní autori štúdie priznávajú, že presný mechanizmus zatiaľ nepoznajú. Nevylučujú ani možnosť, že za oboma javmi stojí ďalší, zatiaľ neidentifikovaný faktor.
Jednou z diskutovaných možností je hormón kortizol. Organizmus ho produkuje pri zvládaní stresu, zápalov alebo infekcií. Vedci sa domnievajú, že jeho pôsobenie by mohlo ovplyvňovať aj proces ukladania vápenatých solí do cievnych stien. Hladina kortizolu sa počas dňa prirodzene mení – najvyššie hodnoty dosahuje ráno približne okolo ôsmej hodiny a najnižšie bývajú okolo polnoci. Tento rytmus je úzko spojený s biologickými hodinami človeka.
Ďalšie možné vysvetlenie súvisí s krvným tlakom
Počas spánku tlak prirodzene klesá, čo predstavuje určitú formu oddychu pre srdce a celý obehový systém. Práve tento stav môže prispievať k pomalšiemu vzniku kalcifikácií.
Nedostatok spánku sa už desaťročia spája s rôznymi civilizačnými ochoreniami. Medzi najčastejšie patria obezita a cukrovka, ktoré sú často označované za choroby modernej doby. Výsledky Kingovho výskumu preto zapadajú do širšieho obrazu, ktorý naznačuje, že spánok zohráva významnú úlohu aj pri ochrane srdcovo-cievneho systému.
Vedci zároveň zdôrazňujú, že ide o prvú štúdiu zameranú práve na tento problém. Na definitívne potvrdenie zistení bude potrebné pokračovať vo výskume na väčšom počte ľudí.
Jedno je však zrejmé už dnes. Ak si pravidelne doprajeme dostatok kvalitného spánku, môže to byť jednoduchý krok nielen k lepšej regenerácii, ale aj k zdravšiemu srdcu.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
