Žena
Články
Magazín
Strata rovnováhy nemusí byť len otázkou veku. Jednoduchý cvik dokáže precvičiť svaly aj mozog

Strata rovnováhy nemusí byť len otázkou veku. Jednoduchý cvik dokáže precvičiť svaly aj mozog

reklama:

Mnohí ľudia si po päťdesiatke začnú všímať zmeny, ktoré predtým nevnímali.

Občasné zakolísanie pri chôdzi, neistota pri státí na jednej nohe alebo pocit menšej stability bývajú považované za prirodzenú súčasť starnutia. Dôvodom však nie je iba vek samotný. Významnú úlohu zohráva aj fakt, že telo aj mozog dostávajú čoraz menej podnetov, ktoré by ich nútili aktívne pracovať na koordinácii a rovnováhe.

Jedným z najjednoduchších spôsobov, ako tento proces ovplyvniť, je pravidelné cvičenie jogovej pozície stromu, známej aj pod názvom Vrksásana. Hoci ide o zdanlivo nenáročný cvik, jeho účinky zasahujú ďaleko za hranice obyčajného posilňovania svalov.

Prečo sa rovnováha časom zhoršuje

Každodenný život dnes od väčšiny ľudí nevyžaduje veľa pohybových výziev. Dlhé hodiny strávené sedením znamenajú, že mnohé svaly zostávajú nevyužité. Rovnaký osud postihuje aj nervové spojenia, ktoré riadia koordináciu pohybov.

Keď tieto mechanizmy nepracujú dostatočne často, ich schopnosti postupne slabnú. Výsledok sa zvyčajne prejaví nenápadne. Človek si zmenu uvedomí až vo chvíli, keď stratí stabilitu, zakopne alebo sa musí náhle zachytiť, aby nespadol.

Práve preto má tréning rovnováhy význam aj pre ľudí, ktorí sa považujú za zdravých a nemajú žiadne pohybové obmedzenia.

Čo sa deje v tele počas státia na jednej nohe

Pozícia stromu je založená na jednoduchom princípe – celé telo sa musí prispôsobiť situácii, keď ho podopiera iba jedna noha. V tej chvíli sa aktivujú svaly, ktoré pri bežnom sedavom režime často pracujú len minimálne.

Najviac práce vykonávajú chodidlo a členok. Neustále reagujú na drobné výkyvy tela a vykonávajú množstvo takmer nepostrehnuteľných korekcií. Vďaka tomu sa spevňuje klenba chodidla a posilňujú sa väzy v oblasti členka.

Dôležitú úlohu preberá aj stredný sedací sval. Bez jeho zapojenia by panva nedokázala zostať stabilná. Súčasne sa aktivuje hlboký stabilizačný systém, teda svaly trupu, brucha a chrbta, ktoré pomáhajú udržiavať chrbticu vo vzpriamenej polohe.

Prínosom je aj poloha zdvihnutej nohy. Keď sa chodidlo oprie o vnútornú stranu stojnej končatiny, dochádza k jemnému natiahnutiu oblasti slabín a podpore pohyblivosti bedrového kĺbu. Ide o presný opak polohy, v ktorej sa telo nachádza počas dlhého sedenia.

Mozog pracuje intenzívnejšie, než sa zdá

Najväčší význam tohto cvičenia sa však neskrýva vo svaloch. Schopnosť udržať telo v stabilnej polohe závisí predovšetkým od mozgu.

Ten musí neustále prijímať a vyhodnocovať informácie zo zraku, z rovnovážneho centra vo vnútornom uchu aj z receptorov nachádzajúcich sa vo svaloch a kĺboch. Každá drobná odchýlka vyvolá okamžitú reakciu, ktorá pomáha zabrániť strate stability.

Takáto intenzívna spolupráca jednotlivých systémov podporuje fungovanie mozgových procesov spojených s pozornosťou, pamäťou aj jazykovými schopnosťami. Zároveň pomáha spomaľovať niektoré prejavy starnutia nervovej sústavy.

Neustále učenie mozgu

Pri udržiavaní rovnováhy sa mozog nemôže spoliehať na naučený stereotyp. Každý okamih prináša nové podmienky, na ktoré musí reagovať.

Práve preto dochádza k stimulácii neuroplasticity, teda schopnosti mozgu vytvárať nové spojenia a prispôsobovať sa zmenám. Tento proces udržiava nervový systém aktívny, podporuje koncentráciu a podľa mnohých názorov môže predstavovať účinný nástroj v boji proti rozvoju demencie.

Ako cvik správne vykonať

Cvičenie sa začína vzpriameným postojom. Chodidlá sú umiestnené približne na šírku bokov a prsty sa aktívne opierajú o podložku. Po niekoľkých pokojných nádychoch sa váha tela prenesie na jednu nohu.

Koleno stojnej nohy by nemalo byť úplne prepnuté. Mierne uvoľnenie kĺbu umožní lepšie zapojenie svalov a zníži jeho zaťaženie.

Druhú nohu je potrebné zdvihnúť a oprieť chodidlom o vnútornú časť lýtka alebo stehna stojnej nohy. Kontakt s kolenom nie je vhodný. Pre väčšiu stabilitu sa odporúča vytvoriť jemný tlak medzi opornou nohou a chodidlom.

Panva zostáva otočená dopredu, ramená sú uvoľnené a ruky možno spojiť pred hrudníkom alebo zdvihnúť nad hlavu. Počas celého cvičenia je dôležité plynulé dýchanie.

Význam jedného pevného bodu

Rovnováha nezávisí len od postavenia tela. Veľký vplyv má aj smer pohľadu. Ak oči neustále sledujú pohyb v okolí, mozog musí spracovávať viac podnetov a stabilita sa zhoršuje.

Preto sa odporúča vybrať si jeden nepohyblivý bod pred sebou a sústrediť sa výhradne naň. Upokojenie zraku následne pomáha upokojiť aj nervovú sústavu. Telo sa prestáva zbytočne vychyľovať a človek si zároveň rozvíja schopnosť vnímavejšie reagovať na signály vlastného organizmu.

Každý môže začať na svojej úrovni

Ak je státie na jednej nohe spočiatku náročné, nie je potrebné cvičenie vzdávať. Stačí sa postaviť vedľa steny a zľahka sa jej dotýkať prstami.

Existuje aj jednoduchšia verzia, pri ktorej zostáva špička zdvihnutej nohy na podlahe a iba päta sa opiera o vnútornú stranu členka stojnej nohy.

Pokročilejší cvičenci môžu naopak náročnosť zvýšiť zatvorením očí. V takom prípade sa telo musí spoliehať výlučne na vnútorné mechanizmy orientácie a rovnováhy. Práve táto varianta predstavuje pre starnúci mozog mimoriadne intenzívny tréning.

reklama:

Zdieľať