Čoraz viac známych osobností sa otvorene hlási k svojim šedinám. Je to tak preto, že k nim jednoducho patria a často im to veľmi pristane. Šedivé vlasy môžu dokonca zvýrazniť krásu a prirodzenosť. Na druhej strane môže osemdesiatnička s havraními vlasmi pôsobiť rovnako umelo, ako príliš nápadné estetické zásahy – v určitom veku je totiž zrejmé, že taká farba už nie je prirodzená. Za farbením vlasov sa však neskrýva len snaha oddialiť známky starnutia. Mnohé ženy majú aj iné pohnútky – napríklad potrebu byť vidieť alebo sa prispôsobiť očakávaniam okolia.
Farbou a dĺžkou vlasov k dôležitým rozhodnutiam
Túžba vyjadriť sa prostredníctvom farby vlasov bola jednou z tém rozhovoru s pesničkárkou Mariou Tilšarovou, ktorá sa pýši bohatou sivou hrivou. K rozhodnutiu nefarbiť si vlasy sa dostala postupne, takmer náhodou, no spätne vníma, že išlo o významný krok. Predtým sa pomocou zmeny farby či dĺžky vlasov snažila neraz vyriešiť niečo vo svojom živote.
„Prijať šediny nebol pre mňa žiadny problém. Cítila som to skôr ako oslobodenie. Oveľa ťažšie bolo zmieriť sa s mojou pôvodnou, prirodzenou farbou, takou myšacou hnedou,“ vysvetľuje. Keď sa prvý raz rozhodla pre farbu, túžila zapadnúť. „Nebola som ani brunetka, ani blondína, ani ryšavka. Chcela som byť súčasťou nejakej skupiny. Myslím, že v tom veku je to prirodzené,“ pokračuje v spomienkach.
Farbeniu zostala nakoniec verná, pretože spočiatku siahla po tmavom, výraznom odtieni a zbaviť sa ho vôbec nebolo jednoduché. Postupne sa približovala k čoraz svetlejším či ryšavým tónom, až jedného dňa, niekedy po materskej dovolenke, zvolila žiarivú hrdzavú. „Myslím, že som tým chcela svetu ukázať, že tu stále som. Skrátka som sa snažila na seba upozorniť alebo niečo kompenzovať,“ priznáva otvorene. Napriek tomu, že tento prístup podľa nej príliš nefungoval, nepozerá sa s dešpektom na ženy, ktoré sa rozhodnú farbiť. „V istých fázach života to ženy vyslovene potrebujú. Len je dobré porozmýšľať, prečo to robím a čo od toho očakávam,“ dodáva.
Pamäť vo vlasoch a ich prepojenie s naším životom
Maria Tilšarová takisto odkazuje na 90-minútový podcast so Svetlanou Čiberovou, intuitívnou celostnou vizážistkou. Podcast „Vlasy a ich sila“ je dostupný na YouTube kanáli Svetlany Čiberovej. V ňom podrobne rozoberajú celú Mariinu vlasovú púť, pričom Světlana spomína myšlienku, že to, čo robíte so svojimi vlasmi, akoby odzrkadľovalo celý váš život. Ak napríklad ženy priťahujú nesprávnych partnerov, stojí za to zamyslieť sa, akú „správu“ vysielajú do sveta ich vlasy.
Hovorí sa, že vlasy majú pamäť. Mnoho žien v zásadných okamihoch života zrazu zatúži po radikálnom ostrihaní, akoby sa potrebovali zbaviť bremena a začať odznova. V minulosti sa ostrihané vlasy používali aj ako trest – v stredoveku týmto spôsobom zahanbovali napríklad prostitútky, zlodejky či ženy obvinené z čarodejníctva. Ešte v minulom storočí v niektorých ústavoch oholili dievčatám hlavu, ak sa pokúsili o útek, aby každý hneď vedel, „čo sú zač“. Strata vlasov býva dodnes citlivá najmä pre onkologické pacientky – vypadávanie vlasov pri liečbe viaceré popisujú ako zdrvujúce pre ich ženskosť, či dokonca ako pocit nahoty, pretože okolie si chorobu okamžite všimne, bez ohľadu na to, či to chcú otvorene priznať.
Priznať šediny alebo ďalej farbiť?
Vlasy sú významná súčasť nášho tela a osobnosti, nejde len o doplnok. Priznať svoje šediny je neraz prejavom vnútornej sily a sebavedomia, ktoré si každá žena musí v sebe vypestovať. Tým, ktoré sa pravidelne farbia už roky a začínajú to vnímať ako povinnú jazdu, však môžu šediny priniesť príjemnú zmenu. „Teraz svoje vlasy milujem. Baví ma sledovať, ako sa stále menia. Keď si ich umyjem, šedivé pramene akoby hneď vystúpili a vyzerajú ako melír. Postupne zase tmavnú,“ rozpráva s nadšením Maria Tilšarová.
Podobne prirodzenosťou zaujme aj módna vizionárka Kamila Boudová, ktorá si všimla prvé šediny krátko po tridsiatke – a vôbec ich neskrýva. „Nedávno mi počas fotenia fotograf povedal, že sa mu veľmi páči ten mix ‚soľ a korenie‘ v mojich vlasoch,“ spomína Kamila s úsmevom. Jej nadšenie je nákazlivé a zároveň inšpirujúce.
Farbenie ako kultúrny fenomén a prečo nás spoločnosť vníma inak
Farbenie vlasov sa postupne stalo akýmsi kultúrnym fenoménom. Siahame po ňom nielen kvôli šedinám, ale aj preto, aby sme zmenili svoju identitu alebo zapadli do určitej skupiny. V minulosti bola napríklad blond farba symbolom istej príťažlivosti či nevinnosti, zatiaľ čo ryšavé odtiene vyvolávali dojem ohnivosti a vzbury. Tmavé vlasy pôsobili elegantne či klasicky. Dnes si môžeme vybrať doslova akýkoľvek odtieň, od pastelových až po zmes niekoľkých farieb naraz.
Pre mnohé ženy (ale aj mužov) je farbenie vlasov možnosťou, ako byť v súlade s trendmi alebo ako dať najavo svoju individualitu. Niekedy je to aj spôsob, ako vyhovieť rodine či partnerovi, ak majú ustavičné poznámky o našej „nevýraznej“ či „ošumelej“ vizáži. Je preto dobré položiť si otázku, do akej miery je rozhodnutie farbiť sa skutočne naše vlastné, a či tým nepotláčame svoju skutočnú osobnosť.
Ako si uchovať autentickosť
Ak uvažujete nad tým, či prestať s farbením vlasov a priznať šediny, môžete začať tým, že sa s vlasmi spojíte ako s niečím, čo je vašou prirodzenou súčasťou. Vezmite do úvahy všetky zmeny, ktoré ste už v živote spravili, a na čo slúžili – či pomohli alebo nie. Okrem toho sa nezabudnite o svoje vlasy správne starať, či už farbené, alebo prirodzené. Výživa, hydratácia, zdravé umývanie a ochrana pred teplom dokážu významne ovplyvniť ich kvalitu.
Je dôležité tiež porozmýšľať o tom, aké pocity vo vás vyvolávajú názory okolia. Ak máte šediny, no necítite sa na to, aby ste ich nosili s hrdosťou, možno ešte nie je ten správny čas. A ak sa s farbením vlasov cítite lepšie, je to úplne v poriadku. Zmyslom je prijať také riešenie, ktoré podporí váš dobrý pocit a sebavedomie.
Zhrnutie:
- Farbenie vlasov nie je len o zakrývaní šedín, ale aj o túžbe patriť niekam, byť videný či vyjadriť svoj postoj k životu.
- Vlasy majú symbolickú moc – napríklad ostrihanie sa môže znamenať ukončenie starej kapitoly a začiatok novej.
- Mnohé ženy sa po rokoch farbenia cítia slobodnejšie, keď sa rozhodnú prestať a priznať šediny, iné sa vďaka farbeniu cítia sebavedomejšie.
- Kľúčové je, aby rozhodnutie vychádzalo z nášho vnútorného presvedčenia a nie len z tlaku spoločnosti alebo okolia.
Vlasy sú podstatnou súčasťou našej identity. Každá žena by si mala sama určiť, kedy je pre ňu ten správny moment nechať svoje prirodzené šediny vyniknúť a kedy jej naopak farbenie dodáva istotu alebo radosť. V konečnom dôsledku je najdôležitejšie, aby sme sa cítili dobre vo vlastnej koži – a so svojimi vlasmi.
